Podľa legendy pri stavbe kostola niekoľkokrát spadli rozostavané múry. Ľudia tomu nerozumeli, no vždy začali stavať odznova. Raz začuli v kroví detský plač. Kostol postavili na mieste, odkiaľ vychádzal. Jeho múry sa už nezrútili. Naozaj chcela nejaká vyššia moc, aby Kostol svätého Jána Krstiteľa stál presne v strede Európy?
Malý kláštor kapucínov, ktorí sa o chrám z 13. storočia starajú, stojí neďaleko Kremnických Baní. Rehoľní bratia tu na Vianoce slúžia polnočnú – a dodnes si to sem niektorí veriaci vyšlapú pešo.
V priebehu 12. storočia prišli do Kremnice a jej okolia Nemci. Kvôli práci v baniach. Nemeckí osadníci potrebovali kostol. Nemali peniaze, aby ho vybudovali v každej dedine. Tak vybrali miesto, na ktoré bolo z každej dediny približne rovnako blízko.
Kostol mal rušnú históriu. Prestavovali ho a pristavovali k nemu ďalšie časti, takmer na stopäťdesiat rokov ho dostali do správy protestantskí kňazi. Keď po vojne Nemcov vysťahovali, začal chátrať. Ale po nežnej revolúcii sa ich potomkovia symbolicky vrátili. Vyzbierali peniaze a kostol obnovili. Každý rok sa v ňom stretávajú 24. júna. Pomodlia sa, porozprávajú, zjedia guláš a zas sa rozídu.
No kostol žije ďalej. Bratia kapucíni tu slúžia omše od mája do novembra, občas je tu svadba. A stred Európy? Hovorí sa, že keď tu talianski inžinieri vymeriavali železnicu, zamerali stred kontinentu v kostolnej veži. Boli to vtedajšie merania vtedajšej Európy. Skutočný stred tej dnešnej zistíme len ťažko. A náš slovenský preto zostáva iba jedným z mnohých.
