Kazachstan uviedol, že severná časť Aralského jazera momentálne obsahuje takmer o 50 percent viac vody ako v roku 2008, čo je v regióne sužovanom znečistením vzácny environmentálny úspech.
Aralské jazero medzi Uzbekistanom a Kazachstanom bolo kedysi štvrtým najväčším jazerom na svete, no sovietske zavlažovacie projekty spôsobili, že väčšina z neho vyschla. Premena tohto „sladkovodného mora“, kedysi 40 metrov hlbokého a pokrývajúceho 68-tisíc kilometrov štvorcových, bola označovaná za jednu z najhorších svetových environmentálnych katastrof.
Projekt podporila aj Svetová banka
Od roku 2008 sa objem vody v severnej, menšej časti mora, „zvýšil o 42 percent a dosiahol 27 miliárd metrov kubických“, uviedlo kazašské ministerstvo vodných zdrojov. Bolo to „vďaka realizácii prvej fázy projektu na ochranu (severnej časti) Aralského jazera“, uviedlo ministerstvo pre agentúru AFP. Schéma, financovaná spoločne kazašskou vládou a Svetovou bankou, zahŕňala vybudovanie novej infraštruktúry na zabránenie vytekaniu vody z mora.
Úsilie o záchranu Aralského jazera si vyžiadalo úzku spoluprácu medzi piatimi bývalými sovietskymi republikami v Strednej Ázii, ktoré stanovili ročné kvóty vody pre rieky Amudarja a Syrdarja, ktoré napájajú Aralské jazero.
Nešťastné sovietske nápady
Za Sovietskeho zväzu boli rieky presmerované na poľnohospodárstvo, hlavne na pestovanie bavlny a ryže, čo spôsobilo, že more sa od 60. rokov minulého storočia do konca prvej dekády tohto storočia zmenšilo až o 90 percent.
Koncom osemdesiatych rokov sa more rozdelilo na dve časti – väčšiu časť na uzbeckej strane, ktorá už väčšinou vyschla, a menšiu časť na severnej kazašskej strane, ktorá sa stala stredobodom úsilia o zachovanie. Vysychanie Aralského jazera spôsobilo vyhynutie viacerých živočíšnych druhov a prakticky ukončilo ľudskú činnosť v tejto oblasti.
Okrem toho vietor preniesol desiatky miliónov ton soli a toxického prachu z vyschnutého dna jazera cez Strednú Áziu, čo u mnohých ľudí spôsobilo rakovinu a ochorenia dýchacích ciest.
