Bolo to už dávno, ešte za čias kráľovnej Zenóbie (3. stor. n.l.), čo Palmyra alebo „Nevesta púšte“, ako ju turisti i domáci prezývajú, dosiahla svoj najväčší rozmach, avšak i pád.
Datle, ťavie karavány a voda nad zlato
Palmyra od samého začiatku ťažila zo svojej výhodnej polohy. Nachádzala sa totiž na križovatke obchodnej cesty zo Stredomoria do Mezopotánie a Perzského zálivu a na tzv. Hodvábnej ceste medzi Európou a Čínou. Palmyra, oáza datlových paliem uprostred Sýrskej púšte, bola preto strediskom karaván, ale aj významným obchodným centrom na Blízkom východe. V Palmyre sa nachádzal prameň pitnej vody, za ktorú sa samozrejme muselo platiť zlatom. Už vtedy platilo, že na mieste, kde sa sústredí obchod, je aj bohatstvo. Za prechod karaván sa platili poplatky rovnako ako za prenájom tiav. Aj toto všetko dopomohlo k výstavbe a rozmachu takého mesta, akým Palmyra bola a ešte stále aj je. Nakoniec i sám rodený Palmýrčan Chalíd konštatoval: „Na Blízkom východe nik nenájde také mesto ako Palmyru, možno len Rím sa jej kráse vyrovná.“
Záblesky minulosti
Za vlády cisára Caracalla (roku 212 n. l.) bola Palmyra vyhlásená rímskou kolóniou. A práve vtedy začalo obdobie jej najväčšieho rozkvetu. O rozprávkovom bohatstve palmyrských mešťanov, ktoré malo svoj pôvod hlavne v spomenutom karavánovom obchode, kolovali legendy široko ďaleko. Budovali sa honosné domy, paláce a prekrásne chrámy. Taktiež väčšina dlhých, dnes toľko obdivovaných kolonád, bola postavená v tomto vrcholnom období. Netrvalo však dlho a bývalá rímska kolónia sa premenila na kráľovstvo. Vlády sa chopil Odenathus, vynikajúci vojvodca, ktorý si zaslúžil úctu a uznanie Ríma, keď dokázal poraziť ich odvekých nepriateľov Sassánovcov. V roku 267 však bol Odenathus pravdepodobne zavraždený a moci sa ujala jeho manželka, už spomenutá Zenóbia.
Zenóbia: Stelesnenie múdrosti, krásy a cieľavedomosti
Julia Aurelia Zenóbia mala tmavú pleť, jej zuby boli perlovo biele, mala čierne jasné oči a nádhernú tvár. Zenóbia však nebola len krásna, ale aj múdra. Bola ženou so skvelými diplomatickými i vodcovskými schopnosťami, k čomu ju predurčovalo aj to, že ovládala viac než desať jazykov. Legendy hovoria, že bola skvelým jazdcom na koni, že so svojimi vojakmi pochodovala pešo aj 3 až 4 míle, že s nimi dokázala piť aj bez toho, aby sa vôbec opila. Zenóbia bola jednoducho cieľavedomá žena mimoriadnych schopností a ambícií, ktorej snahou bolo vytvorenie vlastnej ríše rozkladajúcej sa medzi Rímom a Peržanmi.
Išla si za svojím snom, výsledkom čoho bolo obsadenie časti Egypta, podmanenie si takmer celej Malej Ázie a postupné zvyšovanie nezávislosti na Ríme. Keď však vyhlásila od Ríma nezávislosť, cisárovi Aureliánovi už došla trpezlivosť. Výsledkom bolo vojenské ťaženie v roku 271 n.l., podrobená Palmyra a uväznená Zenóbia, ktorá bola následne privedená do Ríma, aby tam zostala až do konca svojho života. Zenobia prehrala svoj boj s Rímom a Palmyra samotná upadla. Úpadok mesta zavŕšilo zemetrasenie, ktoré mesto premenilo už len na ruiny.
Palmyra dnes
V súčasnosti je Palmyra skvelo zachovalou historickou lokalitou, ktorej dominujú kamenné stĺporadia so stovkami korintských stĺpov, monumentálne oblúky, zdobené zvyšky chrámov zasvätených Slnku, Mesiacu i ohňu. Taktiež paláce, divadlo, Diokleciánov tábor, či Hypogeum troch bratov. Určite spomeňme dokonale zachovalý 16 stĺpový tetrapylón z asuánskeho granitu, či zaujímavé vežovité hrobky v tzv. Smutnom údolí mŕtvych – na starovekom pohrebisku. V najväčšej a najzachovalejšej veži je pochovaných takmer 200 príslušníkov bohatej rodiny. Koľko ľudí však v Údolí mŕtvych „spí” je ťažké odhadnúť, pretože viaceré hrobky zatiaľ ešte nikto neobjavil.
Celému areálu tróni Arabský hrad zo 17. storočia, známy ako Qala´at ibn Maan. Návšteva tejto lokality – skvostu sýrskej, ale i celosvetovej archeológie pod patronátom UNESCO určite očarí každého cestovateľa na celý život a vytvorí závislosť, aby sa sem opäť niekedy vrátil.
Viac informácií o lokalite: http://www.walkers.sk/palmyra.php
Viac informácií o Sýrii: http://www.walkers.sk/syria.php
Autor: Walkers.sk
