Lenže v peruánskom Posvätnom údolí sa sen jedných už roky mení na nočnú moru druhých. Medzinárodné letisko Chinchero, plánované len niekoľko desiatok kilometrov od Cusca, je symbolom nádeje aj strachu – a zároveň projektom, ktorý sa už takmer desaťročie nevie pohnúť z miesta.
Otázka, ktorú si miestni kladú čoraz častejšie, znie jednoducho: otvorí sa toto letisko vôbec niekedy? A ak áno, za akú cenu?
Machu Picchu nikdy nemalo byť ľahko dostupné
Inkovia nepostavili Machu Picchu náhodou tam, kde stojí dnes. Starobylá citadela sa týči vysoko na horskom hrebeni, obklopená hmlistým amazonským lesom a strmými svahmi Ánd. Bola ukrytá, chránená, ťažko prístupná – a práve v tom spočívala jej sila. Ani dnes sa k nej nedostanete len tak mimochodom.
Pre mnohých cestovateľov je návšteva Machu Picchu doslova výpravou. Medzinárodný let do Limy, vnútroštátny presun do Cusca, hodiny cesty do Posvätného údolia, aklimatizácia na nadmorskú výšku a až potom vlak a autobus po serpentínach k „mestu v oblakoch“. Niektorí si vyberú ešte náročnejšiu cestu – niekoľkodňový peší pochod po Inkskej ceste, tak ako sa chodilo stáročia.
Pre peruánsku vládu je však tento model problémom. Tvrdí, že Machu Picchu a celý región sú pre veľkú časť sveta prakticky nedostupné. A práve tu vstupuje do hry letisko Chinchero.
Ambiciózny plán s ešte ambicióznejšími číslami
Podľa oficiálnych plánov by nové letisko dokázalo ročne odbaviť až osem miliónov cestujúcich. Počet návštevníkov regiónu by mohol vzrásť až o 200 percent. Pre oblasť, kde je cestovný ruch hlavným zdrojom obživy, to znie ako ekonomická injekcia priamo do žíl.
Ministerstvo dopravy a komunikácií hovorí o projekte za viac než 2,3 miliardy peruánskych solov a o tisícoch pracovných miest, ktoré už vznikli počas výstavby. V konečnom dôsledku by z letiska malo profitovať až milión ľudí, ktorí pracujú v turizme alebo v naviazaných odvetviach.
Lenže realita v Posvätnom údolí je oveľa zložitejšia.
Najlepšie miesta na cestovanie v roku 2026: destinácie, kde vás čaká zážitok – a nie len davy
Prach, meškania a otázniky
Stavenisko na okraji mestečka Chinchero je už deväť rokov symbolom nedokončených sľubov. Termíny otvorenia sa posúvali opakovane. Projekt sprevádzali finančné problémy, politické spory aj obvinenia z korupcie. Hoci sa ešte nedávno hovorilo o otvorení v tomto roku, dnes úrady pripúšťajú, že reálny termín je skôr koniec roka 2027. A ani ten nie je istý.
Niektorí miestni obyvatelia sú k celému projektu už cynickí. „O letisku počúvam tridsať rokov,“ hovoria. „A keby som tu bola päťdesiat, počúvam o ňom päťdesiat.“
Posvätné údolie pod tlakom
Posvätné údolie nie je len kulisou pre turistické fotografie. Je to živý región, ktorým sa vinie rieka Urubamba, obklopený terasami vybudovanými ešte Inkami. Pôvodné zavlažovacie systémy, poľnohospodárske polia a cesty sa tu používajú dodnes. Práve preto mnohí archeológovia, environmentalisti a domorodé komunity bijú na poplach.
Už samotné oznámenie výstavby letiska spustilo vlnu predaja pôdy. Poľnohospodárske parcely, kde sa po generácie pestovala kukurica, zemiaky, fazuľa či quinoa, nahrádzajú nové stavby. Domy rastú rýchlejšie než plány na infraštruktúru. V niektorých obciach chýba voda, odpadové hospodárstvo je preťažené a recyklácia prakticky neexistuje.
„Kedysi tu boli polia. Teraz sú domy všade,“ hovoria miestni sprievodcovia. A obávajú sa, že s desiatkami lietadiel denne sa zmena len zrýchli.
Turizmus áno, ale za akých podmienok?
Nie všetci odporcovia letiska sú proti cestovnému ruchu ako takému. Práve naopak. Mnohí uznávajú, že existujúce letisko v Cuscu je preťažené a región potrebuje riešenia. Problém vidia v tom, že sa buduje skôr rýchlo než rozumne.
Chýbajú komplexné analýzy dopadov na kultúrne dedičstvo. Posúdenie vplyvu na historické lokality ešte donedávna nebolo dokončené. A UNESCO už niekoľkokrát naznačilo, že nezvládnutý nárast turizmu by mohol ohroziť samotný štatút Machu Picchu ako svetového dedičstva.
Denné limity návštevníkov sa síce oficiálne pohybujú medzi 4 500 a 5 600 osobami, no v praxi sa nie vždy dodržiavajú. Ak by do regiónu začali prúdiť státisíce nových turistov ročne, tlak na krehké prostredie by sa ešte znásobil.
Budúcnosť, ktorá ešte nemá tvar
Zaujímavé je, že aj bez otvoreného letiska sa Posvätné údolie už mení. Investori skupujú pozemky, developeri plánujú hotely a miestni cítia, že sa niečo nezvratné deje. Škody – či už ich nazveme rozvojom alebo stratou – sú podľa mnohých už realitou.
Niektorí sprievodcovia však vidia v budúcnosti aj príležitosť. Ak sa turizmus rozloží do širšieho okolia a nebude sa sústreďovať len na Machu Picchu, mohli by z neho profitovať aj menej známe miesta – kaňony, astronomické observatóriá či predkolumbovské terasy v širšom okolí. To si však vyžaduje plánovanie, vzdelávanie a zodpovedný prístup.
Otvorí sa letisko? Možno. Zmení región? Už sa stalo
Či sa letisko Chinchero skutočne otvorí v roku 2027, dnes nevie nikto s istotou. Isté však je, že Posvätné údolie už nie je tým istým miestom ako pred desiatimi rokmi. Otázka teda nestojí len tak, či bude kontroverzný projekt dokončený. Skôr ide o to, či sa Peru dokáže poučiť z minulosti a nájsť rovnováhu medzi dostupnosťou, ochranou dedičstva a budúcnosťou ľudí, ktorí v tieni Ánd žijú po generácie.
A práve táto rovnováha bude rozhodovať o tom, či sa z letiska stane symbol rozumného rozvoja – alebo ďalší príklad toho, ako sa dobré úmysly v Posvätnom údolí rozplynuli v prachu nedokončenej stavby.
