Nie každý výlet musí smerovať k hradu alebo na turistickú rozhľadňu. Slovensko skrýva miesta, kde doslova dopadli kúsky vesmíru. Meteority, ktoré spadli na naše územie, nie sú len súčasťou vedeckých zbierok. Za každým nálezom stojí konkrétny príbeh, obec, pole alebo kopec, a často aj náhoda, ktorá zmenila obyčajný deň na niečo výnimočné. Poďte sa s nami pozrieť na miesta, kde vesmírne telesá z hĺbky vesmíru dopadli priamo na „slovenskú zem“.
Čo sú to meteority?
Meteority sú zvyšky vesmírnych telies, ktoré prežili prechod atmosférou a dopadli na povrch Zeme. Väčšinou pochádzajú z asteroidov, výnimočne aj z Mesiaca či Marsu. Kým objekty pohybujúce sa vesmírom nazývame meteoroidy, a svetelné úkazy pri ich horení v atmosfére meteor (známy ako „padajúca hviezda“), meteorit je len to, čo skutočne dopadne na zemský povrch.
Väčšina meteorických telies sa v atmosfére rozpadne a vyparí, no niektoré, najmä tie väčšie alebo kovové, prežijú a stávajú sa predmetom vedeckého výskumu. Práve tieto telesá nám umožňujú doslova držať v rukách materiál starý miliardy rokov, ktorý vznikol ešte pred vznikom našej planéty. Meteority sú tak nielen prírodným fenoménom, ale aj dôležitým zdrojom poznatkov o vzniku slnečnej sústavy a vývoji vesmíru.
Máme zoznam miest na Slovensku, kam dopadli meteority
1. Lenartov
História hovorí…
Meteorit Lenartov je jedným z najvýznamnejších meteoritov, aké boli na Slovensku objavené. Nález pochádza z októbra 1814, keď miestni obyvatelia pri obci Lenartov, ležiacej v okrese Bardejov, našli ťažký kovový objekt s hmotnosťou viac ako 108 kilogramov.
V tom čase ešte nebolo bežné rozumieť pôvodu takýchto nálezov, no rýchlo sa ukázalo, že nejde o obyčajný kus železa. Meteorit bol typu železný, presnejšie klasifikovaný ako stredný oktaedrit typu IIIAB. Bol jedným z prvých objektov, na ktorých sa uskutočnili pokusy leptania kovového povrchu, čo viedlo k odhaleniu tzv. Widmanstättenových obrazcov, čímy sú charakteristické štruktúry, ktoré vznikajú len pri extrémne pomalom chladnutí kovov vo vesmíre.
Lenartovský meteorit bol rozrezaný a jeho fragmenty sa dostali do viacerých prestížnych zbierok. Najväčší kus dnes vlastní Maďarské národné múzeum, menšie fragmenty sú v Londýne, Viedni, Chicagu a v zbierkach Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Meteorit Lenartov patrí k najstarším systematicky skúmaným meteoritom v Európe a významne prispel k rozvoju meteoritiky ako vednej disciplíny.
Ako sa sem dostanete?
Obec Lenartov sa nachádza na východnom Slovensku, neďaleko Bardejova. Najjednoduchšia cesta vedie autom z Bardejova, z ktorého je Lenartov vzdialený približne 20 kilometrov. Trasa vedie cez Zborov, pričom cesta trvá približne 25 minút. Pre cestujúcich zo vzdialenejších miest je najlepšie využiť vlak do Bardejova a pokračovať autobusom.
V obci sa nachádza pamätná tabuľa pripomínajúca nález meteoritu, hoci samotný nálezový bod nie je dnes presne označený.
2. Divina
História hovorí….
Obec Divina neďaleko Žiliny je miestom, kde dopadol jeden z najikonickejších slovenských meteoritov. Dňa 24. júna 1837 krátko pred poludním zaznamenali miestni obyvatelia silný záblesk, hluk pripomínajúci výstrel a otras. V tom čase sa slnko na okamih zatmelo, čo vyvolalo v ľuďoch obavy, no zároveň si mnohí tento moment navždy zapamätali.
Meteorit dopadol v tesnej blízkosti kostola vo vyšnej časti obce. Svedkovia opísali jeho veľkosť, tvar a teplotu. Po nájdení bol ešte teplý a zachoval si orientovaný celotvar s hladkou natavenou kôrou a typickými znakmi po tavení v atmosfére.
Vážil vyše desať kilogramov a bol klasifikovaný ako obyčajný chondrit typu H5. Vdova grófka Ľudmila Čákyová, ktorá vlastnila Budatínsky hrad, ho odniesla ako kuriozitu a neskôr ho v roku 1838 darovala Maďarskému národnému múzeu. Dnes sa tam nachádza najväčšia časť meteoritu Divina, zatiaľ čo na Slovensku zostal len malý fragment vo vedeckej zbierke Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského.
Divinský meteorit patrí medzi najlepšie zdokumentované pády na našom území a v roku 2014 mu v obci odhalili pamätník, ktorý je dnes jediným geologickým pamätníkom svojho druhu na Slovensku.
Ako sa sem dostanete?
Obec Divina leží asi 12 kilometrov severozápadne od Žiliny, kam vedú priame cesty zo všetkých smerov Slovenska. Najrýchlejší prístup je autom po diaľnici D1 do Žiliny a následne cez Tepličku nad Váhom do Diviny, cesta trvá približne 20 minút.
Verejnou dopravou sa dá do Žiliny dostať vlakom a pokračovať autobusom do obce, pričom spoje premávajú pravidelne. V Divine sa nachádza pamätník meteoritu, ktorý sa oplatí navštíviť ako súčasť nenáročnej prechádzky.
Okolitý región ponúka krásne výhľady na Malú Fatru, blízkosť vodného diela Žilina a možnosť spojiť výlet s návštevou Budatínskeho hradu, ktorý má priamu historickú väzbu na samotný meteorit. V obci sa zachoval aj autentický zápis o dopade v miestnej farskej kronike, čo robí z tohto miesta jedinečný cieľ pre tých, ktorí sa zaujímajú o spojenie histórie, astronómie a regionálnej kultúry.
3. Magura
História hovorí…
Na území Oravskej Magury sa v prvej polovici devätnásteho storočia odohrala udalosť, ktorá sa výrazne zapísala do histórie európskej meteoritiky. Miestni lesní robotníci objavovali v lese na svahoch Magury nezvyčajné kusy železa, ktoré pôvodne považovali za bežnú rudu. Medzi rokmi 1830 až 1840 sa takýmto spôsobom vyzbieralo viac než 1600 kilogramov železného materiálu, ktorý bol odovzdávaný do hutí na spracovanie. Až neskôr sa ukázalo, že išlo o meteorické železo.
Najväčší zachovaný kus mal hmotnosť 42 kilogramov a nachádza sa v múzeu v Tübingene. Ide o hrubý oktaedrit typu IAB-MG, ktorý sa považuje za jeden z najvýznamnejších meteoritov devätnásteho storočia. Hoci sa nenašiel kráter, všetko nasvedčuje tomu, že išlo o hromadný pád viacerých fragmentov. Dnes sa časti meteoritu Magura nachádzajú vo viacerých múzeách po celom svete, vrátane Viedne, Budapešti, Berlína a Bratislavy.
Tento meteorit významne prispel k štúdiu impaktných telies a bol prirovnávaný k významu amerického krátera Barringer v Arizone. Magura tak nebola len miestom náhodného nálezu, ale stala sa kľúčovým bodom vo vývoji vedeckého pohľadu na meteority v Európe.
Ako sa sem dostanete?
Oravská Magura sa nachádza medzi Dolným Kubínom a Oravskou Lesnou, v oblasti známej svojou zachovanou prírodou a turistickými trasami. Najlepšia cesta vedie z Dolného Kubína smerom na sever cez obec Zázrivá. Do Dolného Kubína sa dá pohodlne dostať autom, vlakom alebo autobusom.
Turisti sa môžu na svahy Magury vybrať po vyznačených turistických chodníkoch, pričom oblasť ponúka možnosti pre pešiu aj cykloturistiku.
4. Veľké Borové
História hovorí…
Dňa 9. mája 1895 dopadol pri obci Veľké Borové meteorit, ktorý sa dnes radí medzi najvzácnejšie svojho druhu na Slovensku. Ide o chondrit typu L5, čo znamená, že meteorit pozostáva prevažne z kremičitanov a pochádza z nediferencovaného telesa, ktoré sa formovalo vo veľmi skorých štádiách slnečnej sústavy. Mal hmotnosť 6,2 kilogramu a zachoval si krásny kvapkovitý tvar so zreteľnou natavenou kôrou.
O jeho výnimočnosti svedčí aj fakt, že obsahuje vyvinuté svetlé chondruly, ktoré sú viditeľné aj voľným okom. Tento meteorit sa síce do povedomia verejnosti dlho nedostal, no v roku 2016 mu miestni obyvatelia vzdali poctu osadením pamätnej tabule pri príležitosti 120. výročia dopadu.
Hlavný fragment meteoritu dnes vlastní Maďarské národné múzeum v Budapešti, kde je uložených takmer 5,9 kilogramu z pôvodného nálezu. Menší fragment sa nachádza aj v zbierkach Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského. Nález meteoritu vo Veľkom Borovom je významný nielen svojou vedeckou hodnotou, ale aj tým, že ide o jeden z mála prípadov, kde bol meteorit nájdený a identifikovaný takmer okamžite po dopade.
Ako sa sem dostanete?
Obec Veľké Borové sa nachádza v srdci Liptova, medzi Chočskými vrchmi a Západnými Tatrami. Najjednoduchšia cesta vedie z Ružomberka, odkiaľ sa treba dostať do obce Kvačany, a následne pokračovať horskou cestou do Veľkého Borového.
Do Ružomberka vedú vlakové aj autobusové spoje, z ktorých sa dá pokračovať autobusom. Pamätná tabuľa meteoritu sa nachádza priamo v obci a v spojení s turistikou ponúka návšteva Borového zážitok, ktorý spája prírodu, históriu a vesmír v jednom dni.
5. Rumanová
História hovorí…
Rumanová, obec v Nitrianskom kraji, sa stala v roku 1994 miestom významného objavu. Počas žatevných prác si kombajnista všimol zvláštny kameň na poli. Vďaka spolupráci s agronómom a následnému kontaktu s odborníkmi z oblasti astronómie sa potvrdilo, že ide o meteorit.
Bol to prvý meteorit nájdený na území Slovenska v modernej ére a zároveň prvý, ktorý bol skúmaný s využitím moderných analytických metód. Meteorit Rumanová patrí do skupiny obyčajných chondritov typu H5, má vysoký obsah železa a zachovalé rudné minerály viditeľné aj na čerstvom reze. Jeho celková hmotnosť bola 4,3 kilogramu a najväčšie kusy dnes vlastní Prírodovedné múzeum Slovenského národného múzea.
Zaujímavosťou je, že podľa výpočtov teleso dopadlo približne pred dvanástimi tisíc rokmi, no došlo k jeho nálezu až v dvadsiatom storočí. Od objavu bol meteorit zaradený do oficiálneho svetového katalógu a stal sa významným bodom záujmu vedcov. V roku 2007 bola v obci vytvorená náučná trasa, ktorá približuje históriu objavu a základné informácie o meteoritoch. Prípad Rumanová ukazuje, že aj náhodný objav môže viesť k zásadným poznatkom o vesmíre.
Ako sa sem dostanete?
Rumanová sa nachádza v blízkosti Nitry a je dobre dostupná po hlavnej ceste z Vrábeľ alebo Nitry samotnej. Najjednoduchšie je prísť autom, cesta z Nitry trvá menej než pol hodiny. Verejná doprava je tiež možnosťou, keďže obec má autobusové spojenie so susednými mestami.
V Rumanovej sa nachádza krátky náučný chodník, ktorý vysvetľuje kontext nálezu meteoritu a ponúka niekoľko informačných panelov. Výlet je možné spojiť s návštevou Nitry, ktorá je historickým centrom regiónu a zároveň ponúka bohaté kultúrne zázemie.
6. Košice
História hovorí…
Meteorit Košice je historicky prvý slovenský meteorit s takzvaným rodokmeňom, teda kompletnou dokumentáciou svojho letu atmosférou až po dopad. K jeho pádu došlo 28. februára 2010 v neskorých večerných hodinách. O 23:24:46 stredoeurópskeho času preletel oblohou nad východným Slovenskom extrémne jasný bolid, ktorý spôsobil silné svetelné a zvukové efekty.
Meteorit explodoval vo výške tridsaťpäť kilometrov a rozpadol sa na desiatky fragmentov. Odborníci z Astronomického ústavu v Ondřejove a ďalších inštitúcií vypočítali presnú dráhu letu a určili pravdepodobné dopadové oblasti. Prvý fragment vážiaci 27 gramov našiel 20. marca Ján Tóth, neskôr boli objavené ďalšie kusy vrátane najväčšieho s hmotnosťou 2,2 kilogramu.
Celkovo sa našlo dvestoosemnásť fragmentov s celkovou hmotnosťou viac než jedenásť kilogramov. Meteorit Košice je klasifikovaný ako obyčajný chondrit typu H5 a ide o mimoriadne významný nález, pretože poskytol vedcom detailné údaje o jeho dráhe aj zložení. V roku 2015 bol medzi Vyšným Klátovom a miestom nálezu otvorený náučný chodník s ôsmimi informačnými tabuľami. Vedecký a verejný záujem o tento meteorit výrazne prispel k popularizácii meteoritiky na Slovensku.
Ako sa sem dostanete?
Oblasť dopadu meteoritu Košice sa nachádza medzi obcami Vyšný Klátov a Košická Belá, neďaleko samotných Košíc. Mesto Košice je ľahko dostupné vlakom, autobusom aj autom z ktoréhokoľvek kúta Slovenska. Z centra Košíc trvá cesta autom do Vyšného Klátova približne dvadsať minút.
K dopadovej zóne vedie náučný chodník Klátovské meteority, ktorý sa začína v obci a prechádza cez lesné úseky, kde boli objavené fragmenty.
7. Uhrovec
História hovorí…
V obci Uhrovec bol v marci 2012 náhodne objavený meteorit s hmotnosťou 5,09 kilogramu. Objaviteľom bol Ľubomír Hlaváč, ktorý pri prechádzke prírodou natrafil na kameň, ktorý sa na prvý pohľad odlišoval od okolia. Jeho plochý klinovitý tvar a nezvyčajný vzhľad viedli k podozreniu, že ide o niečo výnimočné. Neskorší výskum potvrdil, že skutočne ide o meteorit.
Podľa analýz sa meteorit Uhrovec radí medzi obyčajné chondrity typu L5 až L6, teda kamenné meteority s vysokým stupňom tepelnej metamorfózy. Vznikol približne pred štyrmi a pol miliardami rokov a dopadol na Zem pred približne dvoma tisíckami rokov. Hoci zatiaľ nie je oficiálne zaradený do celosvetovej databázy meteoritov, ide o jeden z najzaujímavejších nálezov posledných desaťročí.
Na jeho povrchu sú zreteľné stopy po roztavení materiálu počas preletu atmosférou a vo vnútri sa nachádzajú početné chondruly, ktoré vykazujú známky deformácie.
Ako sa sem dostanete?
Uhrovec sa nachádza v okrese Bánovce nad Bebravou v západnej časti Slovenska. Najjednoduchší prístup je autom zo smeru od Bánoviec nad Bebravou alebo Partizánskeho. Z Trenčína trvá cesta približne štyridsať minút. Vlaková doprava do obce priamo nevedie, preto je vhodné kombinovať vlak a následne autobus.
8. Smolenice
História hovorí…
V Smoleniciach, známej obci na úpätí Malých Karpát, bol v apríli 2012 náhodne nájdený meteorit, ktorý sa neskôr ukázal ako jeden z najzaujímavejších železných meteoritov objavených na Slovensku. Pôvodne bol považovaný za kus starého železného odpadu, no po podrobnom výskume sa potvrdilo, že ide o meteorit s hmotnosťou takmer štrnásť kilogramov.
Bol klasifikovaný ako jemný oktaedrit typu IVA, čo ho radí medzi meteority s vysokým obsahom železa a typickými Widmanstättenovými obrazcami na narezanom povrchu. Je to tretí najťažší železný meteorit nájdený na našom území. Podľa analýz dopadol na Zem pred približne jedenástimi tisíc rokmi.
Jeho povrch nesie výrazné regmaglypty, ktoré sú dôkazom preletu atmosférou. Vzorka obsahuje aj zaujímavé minerály ako daubréelit a limonit, ktoré sa vyskytujú len v meteoritoch. Samotný meteorit nie je verejne vystavený, nachádza sa v internej vedeckej zbierke SAV v Bratislave. Návštevníci si však môžu pozrieť leštený plátok meteoritu s hmotnosťou 28,6 gramu a veľmi realistický model v životnej veľkosti v Prírodovednom múzeu Slovenského národného múzea v Bratislave na Vajanského nábreží.
Ako sa sem dostanete?
Obec Smolenice sa nachádza v okrese Trnava, v tesnej blízkosti známeho Smolenického zámku. Z Bratislavy je prístup autom veľmi jednoduchý, cesta trvá približne jednu hodinu. Z Trnavy sa dá do obce dostať aj vlakom alebo autobusom, pričom spoje premávajú pravidelne.
9. Diviaky nad Nitricou
História hovorí…
V roku 2012 sa v obci Diviaky nad Nitricou objavil nález, ktorý mohol znamenať obrovský vedecký prielom. Miestny obyvateľ pri bežnej prechádzke narazil na zvláštny kameň, ktorý sa svojím vzhľadom nápadne líšil od bežných hornín v okolí. Jeho povrch bol nepravidelný, s mierne natavenou kôrou a známkami typickými pre meteority.
Nález bol neskôr doručený odborníkom a predbežné analýzy naznačili, že by mohlo ísť o extrémne vzácny typ meteoritu – enstatitový chondrit typu EH6. Tento typ meteoritu je výnimočný nielen zložením, ale aj pôvodom, pretože väčšina doterajších nálezov pochádza z Antarktídy alebo niektorých oblastí Afriky.
Ak by sa táto klasifikácia potvrdila, išlo by o prvý takýto nález v celej Európe. Bohužiaľ, kvôli nedostatku informácií a odbornej asistencie pri náleze bol veľký kus meteoritu medzičasom vyhodený.Z pôvodného objemu zostali len niekoľkogramové fragmenty, ktoré sa uchovávajú v súkromných a vedeckých zbierkach.
Meteorit z Diviakov zatiaľ nie je oficiálne zaregistrovaný v medzinárodnom katalógu, no jeho príbeh sa medzi odborníkmi považuje za veľmi sľubný a stále otvorený. Ide o výnimočný príklad toho, ako môžu aj náhodné nálezy zmeniť pohľad na geológiu a pôvod vesmírnych telies.
Ako sa sem dostanete?
Obec Diviaky nad Nitrou sa nachádza v okrese Prievidza, v regióne Horná Nitra, ktorý je známy svojou bohatou prírodou aj technickým dedičstvom. Dostanete sa sem pohodlne autom z Prievidze alebo Partizánskeho, cesta trvá približne dvadsať minút.
Ak uprednostňujete verejnú dopravu, obec má pravidelné autobusové spojenie s Prievidzou aj Topoľčanmi. Najbližšia železničná stanica sa nachádza v Prievidzi, ktorá je prístupná vlakom z Trenčína alebo Nových Zámkov.
Sledujte oblohu! Orionidy sú na vrchole aktivity
Meteorický roj Orioníd je aktívny už od 2. októbra a svoju činnosť ukončí 7. novembra. Najintenzívnejšie pozorovanie ponúka v období svojho maxima, ktoré tradične pripadá na 21. októbra. V túto noc možno pri ideálnych podmienkach zazrieť až 20 meteorov za hodinu, a to najmä po polnoci, ďaleko od miestneho osvetlenia. Ide o jeden z najpozoruhodnejších meteorických rojov jesene, ktorý každoročne priláka pozorovateľov nočnej oblohy po celom svete.
Prvé písomné záznamy o Orionidách pochádzajú z 19. storočia, keď si astronómovia všimli ich pravidelný výskyt a spojili ich s Halleyovou kométou. Tá prelieta okolo Slnka raz za približne 76 rokov a po svojej dráhe zanecháva prachové častice. Práve tie vytvárajú dva výrazné meteorické roje – Eta Akvaridy (na jar) a Orionidy (na jeseň). Ich popularita vzrástla vďaka žiarivým svetelným stopám, ktoré často zanechávajú dlhé trasy a sú ľahko viditeľné aj voľným okom.
