Turecká metropola, v ktorej sa stretávajú kultúry. Zmes orientu a moderných vplyvov Európy – aj taký je Istanbul.
Istanbul, v minulosti nazývaný Konštantínopol, Carihrad či Byzantion, sa rozkladá na dvoch kontinentoch. Európsku a ázijskú časť oddeľuje úžina Bospor. Táto obrovská aglomerácia má desať miliónov obyvateľov, neoficiálne tu však údajne žije až 18 miliónov ľudí. Jedinečnú atmosféru mesta vytvárajú stovky mešít, úzke uličky bazárov, hustá doprava, čističi topánok, vôňa korenia, kebabu či vodných fajok. Zvolávania veriacich na modlitbu päťkrát denne pripomína, že ste v moslimskej krajine. Na uliciach vidieť tradične zahalené ženy rovnako ako západne oblečené. Istanbul na jednej strane dýcha históriou a tradíciami, zároveň je to však aj moderné mesto s bohatými možnosťami zábavy a nočného života.
Ako si Slováci pomýlili mešitu so záchodmi
Na výlet do Istanbulu som sa vybrala z Bulharska. Zážitkom bola už cesta sama o sebe. V autobuse plnom Poliakov sme boli štyria Slováci. Bulharský sprievodca vedel iba po česky, čo nám vyhovovalo, Poliakom však už menej. Keď protestovali, že z výkladu nič nerozumejú, sprievodca pohotovo pridal „proše paňstvo“ a povedal ešte raz to isté po česky s tým, že niektoré slová popoľštil. Poliaci si len vymieňali nechápavé pohľady. Bulharský autobus mal sedadlá tak nahusto, že nohy sa tam zmestili len menším jedincom, ostatní si ich museli natiahnuť do uličky. Naši slovenskí junáci to rovno vzdali a sadli si na schody. Bohužiaľ, rovno pri schodoch bol záchod. Keď ho niekto otvoril, mala som nutkanie siahnuť nad hlavu, či tam nenájdem kyslíkovú masku ako v lietadle. Vzhľadom na „kvalitu“ bulharských ciest bola plynulosť a rýchlosť jazdy asi ako na traktore. Na benzínke sa Slovákom podarilo menšie faux pas. Chlapci si to namierili do miestnosti, označenej panákom. Vošli dnu a záchody nikde, len koberce. Zmätení vyšli opäť von, kde už sa na nich oborila druhá bulharská sprievodkyňa s tým, že znesvätili vstupom s topánkami mešitu. Až potom si všimli nad panákom nápis Mescit, pánske toalety boli o dvere vedľa. Do Istanbulu náš rozheganý autobus dorazil skoro ráno. Ubytovali sme sa v hoteli v centre mesta, v izbe s nádherným výhľadom do odpadovej šachty. Na prespanie to ale stačilo.
Trocha histórie nikoho nezabije
Dve najvýznamnejšie mešity Istanbulu Hagia Sofia a Modrá mešita ležia rovno oproti sebe. Slávna Hagia Sofia (alebo Chrám Božej Múdrosti) bola pôvodne kresťanským chrámom. Vysvätili ju v roku 537. Stojí na mieste, kde predtým postavil kostol už cisár Konštantín v rokoch 325 – 360. Po dobytí Konštantínopolu Turkami ju prebudovali na mešitu, dnes je múzeom. Mešita Sultan Ahmed, nazývaná Modrá mešita podľa modrých glazovaných dlaždíc, je najväčšia v Istanbule. Ako jediná na svete má až šesť minaretov. Bežné mešity pritom majú len jeden minaret, šesť ich mohol mať len svätostánok v Mekke. Podľa legendy žiadal sultán postaviť jeden zlatý minaret (po turecky atlin = zlato), no architekt rozumel „alti“, čo znamená „šesť“. Výsledok sa však panovníkovi zapáčil a do Mekky nechal pristaviť ešte siedmy minaret. Pred vstupom do mešity sa treba vyzuť, čo je dôvodom prenikavého zápachu vo vnútri.
Kamenných svedkov veľkej histórie tohto územia je v Istanbule množstvo. Celým mestom sa tiahnu niekoľkokilometrové zvyšky opevnenia Konštantínopolu. V blízkosti Hagie Sofie a Modrej mešity stál kedysi obrovský rímsky hippodrom s miestom pre 10 000 ľudí. Bol centrom spoločenského a športového života, závodili tu kone a bojovali divé zvery. Dnes na tomto mieste ešte stojí napríklad egyptský obelisk z 15. storočí pred Kristom, ktorý sem doviezli Rimania z egyptského Luxoru. Jednou z hlavných historických pamiatok Istanbulu je palác Topkapi, ktorý slúžil ako oficiálna rezidencia osmanských sultánov. Možno tu obdivovať klenotnicu so vzácnymi šperkami, knihovňu, mešitu, mincovňu či hárem.
Veľký bazár
Najmä ženy určite rady navštívia Veľký bazár. Na zastrešenej ploche s rozlohou 30-tisíc metrov štvorcových sa tiahne 65 ulíc s 3 500 obchodmi. Kto má plnú peňaženku, strávi tu aj celý deň. Ponuka je lákavá – nádherné strieborné a zlaté šperky, kožené výrobky, pestrofarebné koberce, vodné fajky, lampy, hodvábne šatky, korenia… Príjemným prekvapením je, že predavači tu nie sú takí dotieraví ako napríklad v Tunise či Egypte. Najmä v bočných uličkách tohto labyrintu si vás Turci, vychutnávajúci si svoj čaj a noviny, takmer nevšímajú. Kto je už unavený z nakupovania, môže si oddýchnuť pri vynikajúcom jahňacom alebo kuracom kebabe, resp. dürüme (placka namiesto žemle).
Most medzi Európu a Áziou
Výborným spôsobom, ako spoznať Istanbul, je plavba loďou po úžine Bospor. Európsku a ázijskú časť Istanbulu spájajú dva mosty, dlhší z nich meria až 1560 metrov. Pobrežie lemujú mešity, paláce, parky, luxusné hotely a reštaurácie. Krásny výhľad na mesto je zo zátoky Zlatý roh, kde je prístav.
Foto: Mária Pietová
Foto: Mária Pietová
Foto: Mária Pietová
Foto: Mária Pietová
V najväčšom meste Turecka je toľko zaujímavých miest, že na jeho úplné spoznanie by bol optimálny aspoň týždeň. Aj keby vás nezaujímali početné historické pamiatky, Istanbul si vás určite podmaní svojou fascinujúcou atmosférou, na ktorú sa len tak nezabúda.