Na rozhraní Čiech a Moravy, v mieste Žďárskych vrchov sa ešte v 19. storočí nachádzala prosperujúca sklárska osada s vlastnou školou, hostincami a pekárňou. Dnes tu nájdete unikátne kultúrne centrum – Galériu Na Milovskej huti. Táto galéria sa nachádza v kompletne zrekonštruovanom skelmistrovskom dome z prvej polovice 19. storočia, ktorý bol kedysi sídlom riaditeľa miestnej sklárne.
Sklárska tradícia, ktorá zmenila dejiny
Galéria Na Milovskej huti je živým múzeom, ktoré návštevníkom sprostredkúva príbeh českého a stredoeurópskeho sklárstva – od renesančných čias, cez obdobie slávy českého krištáľu, až po moderné ateliérové umenie. Galéria zároveň ukazuje, ako tradícia skla ovplyvnila kultúru, priemysel a každodenný život, a ako sa jej odkaz zachováva a rozvíja pomocou najmodernejších technológií, vrátane umelej inteligencie.
„Cieľom nebolo vytvoriť klasické múzeum,“ vysvetľuje zakladateľ galérie Pavel Kysilka. „Chceli sme, aby ľudia pochopili, čo sklo znamenalo pre túto krajinu – nielen ako remeslo, ale ako fenomén, ktorý ovplyvnil celý svet. A zároveň sme chceli ukázať, že ten príbeh pokračuje.“
5 fascinujúcich miest na Vysočine: Cisárova posteľ, zámok Pyšnej princeznej či krv, čo začala vojnu
Všetko to začalo popolom
„Keby ste sem prišli pred dvesto rokmi, všetko by tu horelo,“ hovorí Pavel Kysilka, ktorý je jeden z najväčších popularizátorov horáckej sklárskej tradície. „Sklárstvo sa dostalo do tohto kraja vďaka pralesom, ktoré tu boli. Čas od času tieto pralesy napadli kôrovce. Stávalo sa to raz za osemdesiat rokov. Napriek tomu, že v tomto kraji boli veľké železiarne, nedokázali všetko napadnuté drevo spracovať. Išlo o tisíce hektárov lesov. Jediní, kto to dokázal spracovať, boli sklári,“ vysvetľuje Kysilka. „Napadnuté lesy sa preto zapálili, vznikal popol a z neho sa vyrábala potaš – tavivo, bez ktorého by sklo vôbec nevzniklo,“ dodáva.
A práve preto sem prišli sklári – zo Šumavy, z Bavorska, z južnej Moravy. Títo majstri vedeli spracovať popadané drevo a premeniť ho na krištáľovo čisté, krásne brúsiteľné sklo, ktoré si čoskoro podmanilo svet. „Od začiatku 13. storočia svetovým trhom kraľovalo benátske sklo, ktoré je síce tvarovateľné, ale nebolo číre a nedalo sa brúsiť. Kým neprišlo stredoeurópske sklárstvo, ktoré je obrovský fenomén. Sklo vďaka tomu popolu z lesov je krásne čisté, priezračné, ale tvrdé, ako keď vám scukornatie med, preto sa dá nádherne brúsiť. To bol dôvod, prečo si české sklo absolútne suverénne sadlo v 18. storočí na svetový trón. Vďaka českému krištáľu,“ hovorí zakladateľ Galérie Na Milovskej huti.
Vedeli ste, že…?
České sklo spôsobilo v 18. storočí benátskemu sklárstvu totálnu krízu. Z 25 veľkých benátskych sklární prežili len štyri – a tie si dovážali sklo z Čiech a učili sa ho spracovávať podľa českého vzoru. V múzeu na ostrove Murano dnes nájdete tabuľu s nápisom: „České sklo spôsobilo benátskemu sklu krízu.“
Po druhý raz na tróne vďaka farebnému sklu
Po období veľkého rozmachu prišla pre české sklárstvo na začiatku 19. storočia ťažká kríza – Napoleonova kontinentálna blokáda odrezala českých sklárov od hlavných svetových trhov. No keď sa trhy opäť otvorili, svet už ovládli Angličania so svojím olovnatým krištáľom. Českí sklári však prišli s odvážnou odpoveďou: namiesto číreho skla začali tvoriť farebné sklo, ktoré napodobňovalo drahokamy, porcelán či kovy.
V Galérii Na Milovskej huti dnes môžete vidieť nádherné kúsky s imitáciou porcelánu, ktoré vznikli pridaním zvieracích kostí či parohov, ale aj sklo s prídavkom uránu, ktoré pod svetlom žiari zeleno. Slovensko pritom zohralo v tejto inovatívnej fáze významnú úlohu – práve zo slovenských sklární pochádzajú priekopnícke diela v oblasti irizovaného skla, ktoré vytvorili efektný dúhový povrch pripomínajúci perleť.
Viac ako 1300 exponátov
V Galérii Na Milovskej huti nájdete viac ako 1300 exponátov zo 17. až 21. storočia. Nejde však len o zbierku skla – ide o kompletný zážitok. Výstava je rozdelená do dvoch častí:
- Historická časť, kde si môžete prezrieť renesančné sklo, slávny český krištáľ aj unikátne opálové, vrstvené a kanárkové sklo, ktoré sa vyvážalo až do Ameriky a Ázie.
- Súčasná časť, ktorá predstavuje moderné ateliérové sklo z dielní českých a slovenských umelcov ako Vladimír Klein alebo Gizela Šabóková.
„Sme predsa stále svetová sklárska veľmoc – a doslova československá,“ dodáva Kysilka s hrdosťou, pretože práve veľa významných sklárov pochádza aj zo Slovenska.
Umelá inteligencia ako sprievodca
Galéria je vôbec prvým múzeom v Českej republike, ktoré ponúka umelú inteligenciu ako sprievodcu. Návštevníci dostanú tablet, vďaka ktorému im AI rozpozná exponáty a ponúkne výklad, historický kontext aj videá.
Súčasťou prehliadky je tiež digitálna Milovská glaspedie, kde nájdete základné sklárske pojmy, príbehy horáckych hutí a unikátnu dvojdielnu filmovú projekciu Skleněné tajemství Vysočiny.
Pútavý výlet do minulosti
Prechádzka po galérii je estetickým zážitkom a zároveň výletom do histórie. V dome, kde žili bratia Conrathovci – sklári, ktorí vyvážali svoje výrobky do celého sveta ako napríklad do New Yorku, Londýna či Damasku – dnes spoznávate príbeh, ktorý má globálny význam.
„Chceme ukázať, že ten krásny príbeh československého sklárstva stále pokračuje. Je to živé dedičstvo, ktoré sa predáva z generácie na generáciu,“ zdôrazňuje Kysilka.
Ako sa tam dostať?
Galéria sa nachádza na zeleno značenom náučnom sklárskom chodníku medzi Čtyřmi palicemi a obcou Křižánky. Prístup autom je obmedzený, zaparkovať sa dá 750 metrov pod galériou na rázcestí cesty 35725 Křižánky – Březiny. Leží aj na cyklotrase č. 4184.
Navštívte, zažite, zdieľajte
Ak teda hľadáte miesto, ktoré vás obohatí – esteticky, historicky, a možno aj duchovne – Galéria Na Milovskej huti vás nesklame. Je to dôkaz toho, že keď sa spojí nadšenie, veda, história a krása, vznikne niečo výnimočné. Príďte sa presvedčiť na vlastné oči – a nechajte sa viesť sklom.
