Farah Al Qasimi, fotografka zo Spojených arabských emirátov žijúca v Brooklyne v New Yorku vytvorila v Perzskom zálive pôsobivé inštalácie, ktoré vydávajú zvuk.
Na prvý pohľad by ste si možno mysleli, že ide len o sochy ustríc s dúhovým leskom. No keď sa priblížite a započúvate sa, objavíte niečo oveľa hlbšie. Na pobreží Abú Zabí, pozdĺž známej Corniche, stojí fascinujúca umelecká inštalácia Homesickness od fotografky a multimediálnej umelkyne Farah Al Qasimi zo Spojených arabských emirátov. Nie sú to len sochy – sú to spievajúce lastúry, ktoré vás pohltia svojím melancholickým bzučaním, pripomínajúcim hlbokú túžbu po domove.
Zhluk ustríc, ktorý rozpráva príbeh
Ustrice, vyrobené z frézovaného hliníka a pokryté trblietavou dúhovou farbou, nie sú len vizuálnym zážitkom. V ich útrobách sú ukryté reproduktory, ktoré vysielajú päťkanálovú kompozíciu. Tento jemný zvuk evokuje spev, ktorý kedysi spievali manželky potápačov perál, keď s nádejou čakali na návrat svojich blízkych domov.
Farah Al Qasimi zachytila esenciu minulosti a spojila ju s modernou, aby vytvorila niečo, čo osloví nielen zrak, ale najmä dušu. Zvuky, ktoré sa šíria z lastúr, sú reinterpretáciou tradičnej piesne Tob, Tob Ya Bahar. Táto pieseň symbolizuje lásku, nádej a predovšetkým túžbu po domove – pocity, ktoré sú univerzálne a dotýkajú sa každého z nás.
Umenie, ktoré prebúdza spomienky
Pre Farah Al Qasimi má táto inštalácia osobitný význam. Vyrastala v Abú Zabí a Corniche bolo miestom, kde trávila mnoho svojho času. „Bolo to ako návrat domov. Vidieť ľudí, ako reagujú na moju prácu, ako s ňou interagujú, to je pre mňa najväčšia odmena,“ prezradila umelkyňa. A naozaj – jej dielo žije vlastným životom. Ľudia sa pristavujú, počúvajú, meditujú, deti sa hrajú pri ustriciach a dokonca aj mačky sa udomácnili v zakrivených lastúrach.
Chystáte sa do Dubaja? Tomuto sa na verejnosti vyvarujte
Inštalácia sa teda stáva priestorom, ktorý žije spolu s mestom, rezonuje s príbehom minulosti a zároveň sa stáva súčasťou moderného pulzujúceho života v Abú Zabí.
Bienále, ktoré spája umenie s mestom
Homesickness je súčasťou inauguračného verejného bienále umenia v Abú Zabí – iniciatíva, ktorá má za cieľ premeniť bežné mestské priestory na miesta plné umenia a inšpirácie. Bienále s názvom Public Matter chce zdôrazniť potrebu inkluzívnosti a dostupnosti, kde sa umenie stáva súčasťou každodenného života, nie výsadou galérií.
Carmen Hassan, spolukurátorka bienále, vysvetľuje: „Chceme, aby ľudia objavovali svoje mesto inak. Aby sa zastavili, započúvali, zamysleli. Aby pochopili, že umenie nie je len o pohľade, ale aj o citoch a spomienkach.“
Spievajúce perly ako symbol identity
Dúhové ustrice Farah Al Qasimi sú teda zároveň pripomienkou histórie regiónu, kde potápanie perál bolo kedysi základom ekonomiky a kultúry. Zároveň však hovoria o univerzálnej túžbe po domove, ktorá presahuje hranice, náboženstvá či tradície.
Zaujímavým detailom je aj to, že perly sú „antropomorfizované“ – spievajú túžobné piesne, hoci sú oddelené od svojej ochrannej lastúry. Tento obraz vyvoláva pocit osamelosti, no zároveň nádeje, že jedného dňa sa opäť spoja so svojou druhou polovicou ulity.
Homesickness je teda umením, ktoré dokáže nielen osloviť oči, ale najmä dušu. A Farah Al Qasimi to dokázala majstrovsky – vytvorila miesto, kde sa história, hudba a emócie spájajú v dokonalú harmóniu.
