Pred bufet v čínskom meste Súzhou vyložil majiteľ stolík s upečenými časťami zvieracieho tela. Čo to bude? Veď to má tesáky! Vitajte v kraji pečených psov a ďalších pochúťok, z ktorých sa konzervatívnemu Európanovi občas dvíha žalúdok.
Pečeného psa možno ešte dokážete stráviť. Mäso ako mäso, no nie? Ale dáte si aj vypasené larvy, nastoknuté na praktickej drevenej špilke, ktoré vám opečú na panvici a podľa želania polejú sójovou omáčkou? Alebo podobne pripravené kobylky? Vedľa ležiaci morský koník vyzerá oproti nim dosť neškodne…
Ako chipsy
Hovorí sa však, že hmyz je zdravý a obsahuje veľa potrebných výživných látok. Možno stačí len zabudnúť na konvencie zaužívané v našej kultúre, a zachutí aj nám. Vyprážaný hmyz je podľa tých, ktorí sa naň nechali nahovoriť, len iná verzia zemiakových chipsov.
Na čínskych trhoch s jedlom, klasických alebo obľúbených nočných, si môžete dať aj overenejšie pochúťky. Opečené kúsky mäsa a tofu, sladké zemiaky, morské príšery, kukuricu. V Číne od hladu určite nezomriete – jedlo sa pripravuje na každom kroku a ak sa naučíte uchopiť paličkami jednotlivé kúsky a vkladať si ich do úst, máte vyhraté.
Čínska posadnutosť jedlom má korene v tisícročiach jeho nedostatku. Obrovskú krajinu často sužovali hladomory, ľudia boli šťastní, ak si dopestovali trochu ryže a zeleniny. Jesť mäso bolo pre chudobných sviatkom. Preto sa ľudia vždy snažili zužitkovať suroviny do posledného kúska.
Odtiaľ pochádza zvyk použiť zo zvieraťa úplne všetko a mäso pripravovať aj s kosťami, kožou a blanami. Aby sa šetrilo palivom, nasekala sa zelenina a mäso na čo najmenšie kúsky a narýchlo sa osmažili.
Originálna čínska kuchyňa – teda rôzne typy kuchýň, lebo každá provincia má vlastný štýl – sa diametrálne líši od toho, čo vám ponúknu v čínskych reštauráciách na Slovensku a v celom svete. Čínski kuchári totiž prispôsobili chute jedál jazýčkom obyvateľov štátu, do ktorého sa prisťahovali. Ich klientom by pravdepodobne nechutila kyslá chuť nakvasených surovín a octu pridávaného do mnohých jedál alebo niektoré neuveriteľne pikantné pokrmy.
Tisícročné vajcia
Deň v starej štvrti mesta Changshou začína na trhu s rybami, hydinou a ďalším mäsom. V okolitých uličkách sú rozložené malé stánky, v ktorých ponúkajú tradičné čínske raňajky: v pare pripravené bochníčky cesta s mäsovou alebo zeleninovou náplňou, vypražené sladké pásy cesta a slané placky, pečenú hydinu, nakladanú zeleninu, opečené slíže, mastnú opraženú ryžu, vajíčka. Obyčajné, čajové, ktoré naťuknú a varia v čaji, aby získali zaujímavejšiu farbu a chuť, a čierne.
Niekde ich volajú staré vajcia, vajcia dynastie Ming, storočné vajcia alebo tisícročné vajcia. Sú to rôzne druhy vajec od prepeličích cez slepačie až po kačacie, zakopané na sto dní do zeme. Pred zakopaním ich obalia do zmesi ílu, vápna, soli, popola a ryžových otrúb. Keď ich vykopú, rôsolovitý bielok má farbu jantárovú až čiernu a nazelenalý žĺtok vraj príjemnú syrovú chuť.
Trhovníčka v ďalšom stánku predáva iné lahôdky pripravené systémom zakopania do zeme: na niekoľko mesiacov zakopané kurčatá, kačky a husi. Sú celé čierne a Číňania ich už nijako tepelne neupravujú.
Dobota? Hm, idú vám viac na chuť sparené črevá prasiat a kráv?
Žiab je všade plno, a najviac ich je na čínskych trhoch. Tu, na starom kontinente, jedávame akurát žabie stehienka. V Číne pripravujú všetky časti malého žabieho tela okrem kože a vnútorností. Volajú ich „vodné kurča“.
Neodmysliteľnou súčasťou čínskej kuchyne sú aj korytnačky, žraločie plutvy a najrôznejšie morské potvory. To všetko spolu s riasami a mnohými druhmi zeleniny dokážu v Číne pripraviť na stovky spôsobov.
Zelená zmrzlina
Niekomu môže vadiť, že jedlá sú často príliš pikantné alebo ochutené kyslým ryžovým octom. Aj vtedy existuje riešenie: obľúbené ujgurské reštaurácie. Ujgurovia sú moslimovia žijúci hlavne na západe krajiny.
Pečú hrubé, chrumkavé chlebové placky a podávajú k nim rôzne druhy mäsa, mletého alebo pokrájaného na kocky a pripravené na arabský spôsob – teda žiadna sójová omáčka ani ryžový ocot. Jedlo pripravené na spôsob nášho guláša nájdete hlavne v provincii Vnútroné Mongolsko osídlenej mongolskými pastiermi.
Číňania sa riadia zásadou, že čím je niečo jedovatejšie, tým to človeka viac posilní. Jedovaté živočíchy nakladajú do fliaš s alkoholom, ktorý potom s obľubou popíjajú. Vyrábajú napríklad víno s mŕtvymi včelami, jaštericami alebo hadmi.
Zmrzlinu vraj v Číne vynašli už okolo roku 2000 pred naším letopočtom. Za takú dlhú dobu tam prešla táto pochúťka zložitým vývojom a dnes si tu môžete dať nielen klasickú smotanovú a vanilkovú, ale trebárs aj hrachovú či fazuľovú.
Len sa po tomto prehľade gastronomických kuriozít nezačnite Číny báť :) . Varia tam skutočne dobre, chutne, zdravo a aj z nám blízkych surovín. Kto nemá chuť riskovať, určite si bude mať z čoho vyberať.
