Lacné výrobky, kung-pao, komunizmus – to sú bežné asociácie, keď sa povie Čína. K Číne však patria aj hypermoderné mrakodrapy, McDonald`s, Coca Cola a ďalšie symboly kapitalizmu, starobylé pamiatky a strava, ktorá rozhodne prekvapí.
Peking a okolie
Návštevu hlavného mesta Peking a jeho okolia nevynechá asi žiadny návštevník tejto tretej najväčšej krajiny sveta. Nachádzajú sa tu najvýznamnejšie pamiatky Číny – Zakázané mesto, Letný palác či Chrám nebies. Zhruba 80 kilometrov severozápadne od Pekingu sa rozkladá Veľký čínsky múr s dĺžkou 6 700 kilometrov. Výhľady z múru na okolité kopce sú naozaj nádherné, len si treba odmyslieť davy čínskych turistov. Turisti neázijského pôvodu tvoria len veľmi malú časť návštevníkov pamiatok a pri Ázijcoch sa takmer úplne strácajú. Európania sú pre nich atrakciou, s ktorou sa treba vyfotografovať. Keď si niekto potrebuje pozdvihnúť sebavedomie, stačí ísť do Číny a človek si pripadá pomaly ako hollywoodska hviezda.
Časy mocných čínskych cisárov pripomína Zakázané mesto, ktoré sa rozkladá na obrovskej ploche 72 hektárov. Slúžilo ako rezidencia pre 24 panovníkov. Pre obyčajných ľudí bolo 500 rokov neprístupné. Najrozsiahlejší palácový komplex na svete má 9999 miestností (9 je symbolom nebies). V Pekingu je aj najväčšie námestie na svete – Námestie nebeského pokoja s Mauzóleom Mao Ce Tunga, pred ktorým stál najdlhší rad ľudí, aký som kedy videla. Strýček Mao sa tu očividne stále teší veľkej úcte. Pred pamiatkami sa zvyknú obšmietať pouliční predavači suvenírov, nápojov či zmrzliny. Akonáhle zbadajú policajtov, dajú nohy na plecia. V Číne je totiž takéto „obťažovanie turistov“ zakázané, rovnako ako žobranie. Bola som svedkom toho, ako policajti doslova odtiahli vzpierajúceho sa predavača suvenírov. Alebo ako krívajúci starec zázračne vyzdravel a začal bežať ako o dušu, keď zbadal uniformy.
Oslavy 60. výročia republiky alebo ako som sa odviezla v policajnom aute
Asi najvýznamnejšou udalosťou v Pekingu v roku 2009 boli veľkolepé oslavy 60. výročia založenia Čínskej ľudovej republiky. S prípravami sa začalo už mesiace vopred a pre maximálne utajenie program nacvičovali v noci. Ulicami mesta sa niesli hymnické spevy a v duchu som si už predstavovala spartakiádu. Jeden pekný večer uzavreli pre nácvik celé centrum mesta. Nič netušiac som nasadla do taxíka s tým, že idem z centra späť na hotel. Taxikára však oslovili všade prítomní policajti a horúčkovito mu niečo vysvetľovali po čínsky. Po niekoľkých minútach debaty bolo jasné, že treba vysadnúť, pretože cez centrum nepustia ani taxíky. V rýchlosti som si však na zadnom sedadle zabudla kabelku so všetkými vecami. Napadlo ma to v momente, keď taxík ufujazdil, bolo však už neskoro. Policajti sa zatvárili chápavo a išli spísať zápisnicu. Ten, ktorý sa rozhodol prevziať situáciu do svojich rúk, sa ma spýtal „Do you speak english?“ Odpovedala som „yes“ a vzápätí som pochopila, že touto vetou sa jeho znalosti angličtiny skončili. A že hľadať taxík s mojou kabelkou je ako hľadať ihlu v kope sena. Na hotel som sa nakoniec odviezla v policajnom aute.
Nie je čínska kuchyňa ako čínska kuchyňa
Naozajstná čínska kuchyňa nemá s tou z čínskych reštaurácií na Slovensku nič spoločné. Je oveľa exotickejšia a hlavne dosť mastná. V Číne nikdy presne neviete, čo vlastne jete – a ani to radšej vedieť nechcete. Objednáte si (samozrejme, len podľa obrázku) chutne vyzerajúce mäso a pod zubami vám následne vŕzgajú nejaké podivuhodné chrupavky. Ale ak váš mlsný jazýček baží po delikatesách ako sú baranie penisy, smažené kuracie paprčky, bravčové chvostíky, hady, škorpióny, stonožky, morské koníky, šváby, včely, priadky morušové či potkany, ste v Číne na správnom mieste. Väčšinu z týchto pochúťok možno nájsť na trhu s jedlom hneď pri hlavnej nákupnej ulici Pekingu Wangfujing. Číňania proste zjedia všetko, čo nezje ich. Okorenia to, hodia do vriaceho oleja, nastoknú na špajdľu a predávajú. Myslím, že niečo ako odpad pri varení nepoznajú, spotrebujú proste všetko. A to aj v reštauráciách. Keďže s obľubou skúšam tie ľudovejšie, nikdy som vopred nevedela, aká časť z kačice či kuraťa sa mi ujde na tanier. Občas sa tam veru veľa mäsa nenašlo, ale človek tiež nemôže za jedno euro čakať krémeše. Pri jedle si treba zvyknúť na sŕkanie Číňanov, úplne v poriadku tu je aj grganie, chriachanie a pľuvanie, ktoré patrí k tradičnému očisťovaniu tela rovnako ako cvičenie taj-či v parkoch. Naopak, fúkať si nos na verejnosti je v Číne absolútne neslušné. Pascou na turistov je štipľavé jedlo, vďaka ktorému som sa tomuto spoločenskému faux pas párkrát nevyhla. Príklad, ktorý hovorí za všetko: rozvážačke večere vo vlaku na trase Peking – Šanghaj visel nad jedlom poriadne dlhý výlučok z nosa, no odmietla vreckovku, slušne ponúknutú slovenským cestujúcim.
Šanghaj
Šanghaj má približne 22 miliónov obyvateľov. V minulosti bol vychýrený pre zločin, prostitúciu a drogovú mafiu, dnes je to hypermoderné „mesto budúcnosti“. Mrakodrapov je tu dvakrát toľko ako v New Yorku a za posledných 20 rokov sa tretina celosvetovej produkcie ocele a cementu minula práve v Šanghaji. Nezabudnuteľný je výhľad na mesto zo stého poschodia Svetového finančného centra, ktoré sa nachádza vo výške 474 metrov. K miestnym atrakciám patria záhrady Ju-Juan, Chrám jadeitového Budhu či nočná plavba po rieke s výhľadmi na vysvietený „šanghajský Manhattan“. Rušná nákupná ulica Nanjing s obrovskými svetelnými pútačmi nespí vo dne ani v noci.
Čína je s 1,3 miliardou obyvateľov najľudnatejšou krajinou sveta, čo cítiť na každom kroku. Všade, kam sa človek pohne, sú davy ľudí – v metre, pri pamiatkach, v reštauráciách, na ulici. Národným „športom“ je predbiehanie sa v radoch. Číňania radi trávia svoj voľný čas v parkoch. Cvičia taj-či, hrajú na rôznych hudobných nástrojoch, tancujú v pároch, cvičia brušné tance, púšťajú si drakov, hrajú karty alebo spievajú. Veľkej obľube sa teší hra, pri ktorej si kopú niečo ako bedmintonový košík s perami. Zaujímavé je, že takíto aktívni sú najmä starší ľudia.
Foto: Mária Pietová
Foto: Mária Pietová
Foto: Mária Pietová
Foto: Mária Pietová
Sian (Xi-An)
Sian je bývalé hlavné mesto Ríše stredu, z ktorého vládlo krajine 13 dynastií. V minulosti bolo jedným z najväčších a najbohatších miest sveta. Dnes má osem miliónov obyvateľov a leží v provincii Šen-si. Do Sianu sa chodí predovšetkým pre jeden z najvýznamnejších archeologických objavov 20. storočia – Terakotovú armádu, ktorá sa nachádza 30 kilometrov od mesta. V roku 1974 ju objavili miestni roľníci, ktorí išli kopať studňu. Vojsko vyrobené z terakoty pozostáva z 8 000 vojakov, 30 vozov a 520 koní. Každá figúra je originálom a má iné črty tváre. Pôvodne boli pomaľované žiarivými farbami, dnes už sú len hnedé. Armáda mala strážiť hrobku cisára Čchin Š`chuanga, ktorý zomrel v roku 210 pred naším letopočtom.
