Česká Vysočina nie je len krajom ticha, lesov a poetických výhľadov. Je aj domovom zámkov a hradov, ktoré ukrývajú príbehy plné noblesy, lásky, tajomstiev aj historických zvratov. Tu sa cisár František Jozef I. naraňajkoval s Vilémom II., tu sa takmer zrodil český pápež, a inde zas môžete zažiť barokovú hostinu na vlastnej koži. Vydajte sa s nami po stopách šľachty, legiend aj neobyčajných architektonických skvostov.
Telč: Zámok, kde sa natáčala Pyšná princezná a ožíva renesancia
Zámok Telč je renesančným klenotom, ktorý sa vďaka rozsiahlej rekonštrukcii v rokoch 2019 – 2023 zmenil na moderný, celoročne otvorený komplex. Vstúpiť sem je ako vkročiť do rozprávky – a nie náhodou. Práve tu sa natáčala známa česká rozprávka Pyšná princezná, či mnohé ďalšie.
„Chceli sme, aby sa zámok Telč stal prístupným po celý rok, nie len v sezóne. Otvorili sme nové priestory, ako bývalú kuchyňu či pivovar. Vzniklo tu aj záhradné informačné centrum so všetkým servisom pre návštevníkov,“ hovorí sprievodca zámku.
Pôvodne gotický hrad, neskôr prestavaný v renesančnom štýle Zachariášom z Hradce s pomocou talianskych majstrov, patrí medzi najkrajšie historické pamiatky Česka. Spolu s historickým centrom mesta je zapísaný na zozname UNESCO.
Návštevníkov očarí Zlatý sál s bohato vyrezávaným kazetovým stropom, ale aj Modrý a Rytiersky sál či autenticky zachované miestnosti posledných šľachtických majiteľov – rodu Podstatzkých z Lichtensteina. Romantici ocenia aj francúzsku záhradu a rozľahlý anglický park s oranžériou, ideálny na popoludňajšie prechádzky.
Milovníci umenia sa môžu tešiť na stály výstavný priestor venovaný maliarovi Janovi Zrzavému, ktorý bude otvorený od júna 2025.
Zámok Velké Meziříčí: Vzácne fresky, spálňa cisára a krv, ktorá začala vojnu
Zámok Velké Meziříčí stojí na mieste jedného z najstarších hradov na Morave a bol postavený v 13. storočí. Ponúka atmosféru, ktorá vás okamžite prenesie do čias monarchie. „V tejto posteli spal František Jozef I. počas cisárskych manévrov v roku 1909,“ upozorňuje miestna sprievodkyňa. V tom čase tu sídlil nielen rakúsko-uhorský cisár, ale aj jeho nemecký náprotivok Vilém II. a následník trónu František Ferdinand d’Este.
Práve tu je možné vidieť vzácny artefakt, ktorý je spojený s temným obdobím našej histórie – vreckovka so stopami krvi Františka Ferdinanda a guľka, ktorá ho zasiahla v Sarajeve. Tento artefakt sa dnes považuje za symbol začiatku prvej svetovej vojny a prvá preliata krv v tomto konflikte. Ako sa krv zo sarajevského atentátu dostala do Velkého Meziříčí? Vlastník zámku, gróf František Harrach sa počas cisárskych manévrov zoznámil s následníkom trónu Františkom Ferdinandom d’Este a stal sa jeho blízkym spolupracovníkom. Počas jeho návštevy Sarajeva mu dokonca zapožičal auto a následníka trónu sprevádzal ako jeho pobočník. Pri osudnej jazde Sarajevom 28. júna s ním sedel v aute. „Atentátnik Gavrilo Princip na automobil niekoľkokrát vystrelil a arcivojvodu smrteľne zranil. Harrach mu batistovou vreckovkou zotrel kvapku krvi z perí,“ hovorí sprievodkyňa zámku.
Zámok má však aj jemnejšiu stránku. Ukrýva vzácne fresky, ktoré boli objavené v roku 2016 náhodou. Sál s freskovou výzdobou slúžil pravdepodobne ako spoločenská miestnosť. Na východnej stene bola odkrytá maľba znázorňujúca čierneho rytiera a rytiera nesúceho štít s erbom pánov z Meziříčí. Hoci sa zo vzácnej fresky zachoval len fragment, vďaka modernej technológii môžeme vidieť, ako maľba pravdepodobne vyzerala.
Na západnej stene sa nachádza figurálna maľba datovaná cca do 20. rokov 14. storočia, ktorá popisuje život a smrť svätej Markéty.
A samozrejme – legenda o krásnej bielej panej Marie Eleonore z Quastally, ktorá tu vraj dodnes blúdi, dodáva miestu nadprirodzený nádych.
Synagóga vo Velkém Meziříčí: Z tržnice kultúrna perla
Len kúsok od zámku stojí novogotická synagóga z roku 1870. Ešte donedávna bola využívaná ako tržnica, no v roku 2023 ju mesto odkúpilo a pretvára na moderné kultúrne centrum. „Chceme, aby sa stala živým priestorom pre komunitu – koncerty, výtvarné dielne, divadlá aj diskusie,“ hovorí jeden z iniciátorov obnovy.
Atmosféra na brehu rieky Oslavy v kombinácii s historickým duchom synagógy robí z tohto miesta neprehliadnuteľný bod mapy Vysočiny.
Červená Řečice: Zámok s červenou strechou, tajomstvami a takmer pápežom
Zámok Červená Řečice je unikátny nielen svojou červenou strechou, ktorá v 16. storočí pútala pozornosť široko-ďaleko, ale aj svojím strategickým umiestnením. „Sme na trase medzi Prahou, Znojmom a Viedňou. Brod cez rieku a križovatka obchodných ciest robili z tohto miesta strategický bod. Odtiaľ názov – řečice,“ vysvetľuje kastelánka Miroslava Paclová.
Vďaka diplomatickým kontaktom jeho vtedajšieho majiteľa, Šebestiána Leskovca, sa sem dostala renesančná inšpirácia z Janova aj originálna červená škridla. „Červené strechy budili obrovskú pozornosť. Vtedy to vôbec nebolo bežné, lebo okolité budovy mali drevené strechy. Šebestián Leskovec bol do istej mieri diplomatom, ktorý spojoval dvor cisára Maximiliána II. s Rímom. Pôsobil v diplomatických službách a sprevádzal kráľa, aj keď si išiel vyberať nevestu do Španielska. Šebestián sa nechal inšpirovať talianskou renesanciou v Janove a priviezol si odtiaľ aj škridlu. Nechcem vedieť, ako to vozili cez Alpy,“ dodáva kastelánka Červenej Řečice.
Červená Řečice je jediný opevnený zámok na území Českej republiky s polygonálnymi baštami a dá sa povedať i v strednej Európe. „Tu je dokonca aj vodná priekopa. Takýto typ opevnenia nemá ani Pardubický zámok,“ zdôrazňuje Paclová.
Jihlava a jej poklady: Po stopách havířov a Mahlera, či výlet do svietiaceho podzemia (foto)
Interiéry zámku ponúkajú autentickú atmosféru s barokovými kachľami, jedinečnou dlážkou z veľkých kusov dreva. „Z pôvodného depozitára sa žiaľ dochovalo veľmi málo. Rozpredalo sa to za smiešne peniaze a rozkradlo. Iba tento obraz Memento mori nikto nechcel. Asi nielen kvôli jeho pochmúrnej téme, ale vtedy vraj bol pre miestnych drahý. Stál 50 Kčs,“ vysvetľuje Paclová.
V minulosti tu bola dokonca aj súkromná jedáleň arcibiskupa Harracha, kde mal svoj komorný orchester. „Prvý raz sa tu v Čechách predvádzal balet a práve tu arcibiskup Harrach priniesol zo Španielska čokoládu. Jeho sestry boli prvé dámy, ktoré ju podávali kamarátkam – horúcu, ako sa dnes patrí. Bolo to v období okolo roku 1623 približne do roku 1667,“ dodáva Paclová.
Zámok bol dlhé roky letným sídlom pražských arcibiskupov. Najznámejší z nich, Arnošt Vojtěch z Harrachu, bol na dosah pápežskej koruny. „Kandidoval na pápeža a prehral o jediný hlas. A to ešte k tomu zradou, lebo boli vopred dohodnutí. Poznal, kto ho zradil a túto zradu nedokázal prekonať. To mu zlomilo srdce. Zomrel cestou späť z Vatikánu domov,“ uzatvára kastelánka príbeh, ktorý by vydal na historický román.
V komplexe je dnes možné usporiadať aj svadby, hoci pôvodné vybavenie sa z veľkej časti stratilo. Zostal však zámok, ktorý dodnes dýcha históriou a renesanciou, ukrytou za barokovou fasádou.
Roštejn: Hrad, kde sa deti učia cez hru a dospelí zažívajú barokové hodovanie
Hrad Roštejn bol postavený pánmi z Hradce v prvej polovici 14. storočia. V 70. rokoch 16. storočia nechal hrad prestavať Zachariáš z Hradce v duchu renesancie na lovecký hrádok s rozľahlým pozemkom na chov zveriny v blízkom okolí. Dominantou stavby je 48 metrov vysoká hradná vež.
Hrad Roštejn ponúka zážitky nielen pre dospelých, ale tiež pre deti. „V súčasnosti ponúkame dva prehliadkové okruhy. Prvý okruh je klasický, pamiatková interiérová inštalácia. Chodí sa tu so sprievodcom. Prehliadka je však doplnená o rôzne interaktívne dobrodružstvá. Kto chce, môže vystúpiť hore do veže, odkiaľ sú krásne výhľady na okolitú krajinu a za jasného počasia dokonca vidieť aj Alpy,“ vysvetľuje kastelánka hradu Roštejn Kateřina Rozinková.
Druhý prehliadkový okruh je koncipovaný ako okruh bez sprievodcu. „Je určený najmä pre rodiny s deťmi. Po zakúpení vstupenky môžete byť na hrade, ako dlho chcete. Nájdete tu veľmi veľa interaktívnych hier, ako dotýkanie, preliezanie, rôzne hádanky, hľadanie vecí a podobne, tak aby sa najmenší zabavili a zároveň niečo naučili. Tieto hry sú zamerané na prírodu, lovectvo a poľovníctvo,“ dodáva.
Hrad bol pôvodne známy ako Rosenstein – „ružový kameň“. Je vystavaný na mohutnej majestátnej žulovej skale, ktorá prerastá aj do interiéru. „Vidieť ju najmä v hradnej pivnici, kde sú odkryté základy stavby. Tak aspoň vieme, s akým terénom si museli poradiť stavebníci hradu v 14. storočí, kedy hrad budovali,“ hovorí Rozinková. V týchto priestoroch nájdete i jednu z prvých chladničiek – skrinku, ktorej boky sa plnili ľadom a to pomáhalo chladiť potraviny v jej vnútri.
Interiér zdobí okrem rôznych trofejí a vojenských či loveckých zbraní i sála so 700 erbami, z ktorých mnohé nevieme identifikovať. „Niektoré erby boli v 50. – 60. rokoch minulého storočia premaľované tak neodborne, že namiesto muža s misou máme panáčika s bombou,“ hovorí s úsmevom Rozinková.
Zaujímavosťou je funkčná stredoveká toaleta – prevét. V ďalšej miestnosti sa prenesiete do baroka, do hodovacej miestnosti približne do 17. storočia, kde si môžete sadnúť za stôl a na stole sa vám zjavia jedlá vďaka videoprojekcii. Vy tak zažijete hostinu ako počas loveckej sezóny. „Barokové hostiny boli záležitosti, ktoré útočili na všetky ľudské zmysly. Išlo o obrovské opulentné udalosti a trvali samozrejme veľmi dlho. Vďaka modernej technike si teda aj dnes môžete sadnúť za stôl a vžiť sa do role hodujúcich osôb,“ hovorí kastelánka Roštejnu.
Vysočina je kraj, kde sa história nezaprášila v kronikách. Naopak – žije v nábytku, freskách, tichých chodbách a odrazoch v rybníkoch. Nechajte sa ňou očariť. Vstúpte do príbehu, kde ste hlavným hrdinom vy.
