BRATISLAVA 23. februára (WEBNOVINY) – Ceny v januári ovplyvnili a v nasledujúcich mesiacoch ovplyvnia konsolidačné opatrenia vlády, vyššie regulované ceny, no hlavne cenový vývoj na komoditných trhoch vo svete. Akýmsi tlmičom rastu cien by mala byť naďalej pretrvávajúca vysoká miera nezamestnanosti a s ňou spojený slabší spotrebiteľský dopyt, povedala pre portál WEBNOVINY.sk analytička Poštovej banky Eva Sadovská .
„V januári nás inflácia (ne)prekvapila, keď meraná národným indexom spotrebiteľských cien skončila na úrovni troch percent. Medzimesačný nárast cien o 1,9 % bol však zároveň najrýchlejším za posledných päť rokov. Vyššia DPH sa na januárových cenách tovarov a služieb neodrazila plným jedným percentom. Časť zobrali na svoje plecia obchodníci v podobe nižších marží. Nezamestnanosť je vysoká, v januári atakovala úroveň 13 %, a tak stále tlmí spotrebiteľský dopyt. Dôvodom januárového zdražovania boli predovšetkým vyššie regulované ceny a vývoj cien na komoditných trhoch“, povedala Sadovská. Ako dodala, najvýraznejšie medzimesačné zdraženie boli pri cenách elektriny, tepla a plynu. „Doplatiť sme si museli aj za služby v doprave. Zdražovanie nás neobišlo ani v prípade potravín, ktorých ceny medzimesačne vzrástli o 2,6 %. Za ten istý nákup v potravinách, ktorý nás ešte v decembri vyšiel na 15 eur, sme si v januári museli priplatiť 40 centov navyše. Naopak, lacnejšie ko v decembri sme si mohli nakúpiť oblečenie a obuv, pod ktorých zlacnenie sa podpísali tradične obľúbené januárové výpredaje“, uvádza analytička.
Rast cien sa podľa nej nezastaví ani v nasledujúcich mesiacoch. Medzimesačne by síce už nemal prekonať januárový výsledok, medziročne však ďalšie zrýchlenie zaznamenáme a počas niektorých mesiacov bude inflácia dosahovať úroveň 4 %. „Priemernú ročnú infláciu očakávame na úrovni 3,5 %“, predpovedá.
Zdražovanie sa ale netýka iba Slovenska. Podľa predbežného odhadu Eurostatu zaznamenala eurozóna v januári medziročné zdraženie tovarov a služieb o 2,4 %. Inflačný dvojpercentný cieľ tak nedodržala už druhý mesiac po sebe a rovnako tomu bude ešte nejaký čas. Aj preto sa vynárajú otázky, či Európska centrálna banka nepristúpi k zvyšovaniu základnej úrokovej sadzby o niečo skôr. „Domnievame sa, a nie sme jediní, že k zvýšeniu základnej úrokovej sadzby by mohlo dôjsť minimálne v poslednom štvrťroku 2011. A to o štvrť až pol percenta, pričom tento odhad je skôr jedným z tých menej konzervatívnych“, povedala Sadovská.
Komoditné trhy ako argument
Na konci 7. týždňa sa sója obchodovala o 44 % drahšie ako pred rokom, pšenica o takmer 70 % a kukurica dokonca o takmer 100 %. „Je logické, že takéto nárasty cien komodít musíme pocítiť pri každodenných nákupoch potravín v obchodoch už dnes“, uvádza Sadovská.
Ropa Brent, ktorá sa ťaží v Severnom mori a dováža sa predovšetkým do krajín západnej Európy, na konci januára, prvýkrát od vypuknutia krízy, prekročila psychologickú hranicu 100 dolárov za barel. Podľa Sadovskej je dôvodov niekoľko. Ropu od dna odrazil ešte počas roku 2009 začínajúci a v súčasnosti naďalej retrvávajúci optimizmus týkajúci sa rastu svetovej ekonomiky. V zimnom období ruku k dielu pridáva i chladné počasie. Na prelome januára a februára vstúpili do hry navyše geopolitické faktory v podobe nepokojov v Tunisku a v Egypte, momentálne už aj v Líbyi. „Naopak, v úlohe tlmiča rastu cien by sa do určitej miery mohla ukazovať Čína a jej sprísňovanie menovej politiky. Avšak aj napriek tomu, že Čína zvyšuje úrokové sadzby, dopyt z Číny neustáva. Všetky tieto faktory a čiastkovo i informácie o stave zásob budú vplývať na cenu ropy i v nasledujúcom období. No práve ropa je komoditou, okolo ktorej sa najviac špekuluje. Svoju úlohu zohráva i vývoj eura voči doláru“, konštatuje.
„Na zdražovanie sme citlivejšími, a preto útok na hranicu 1,4 eura za liter benzínu je v ostatných týždňoch neprehliadnuteľný.
Benzín nás tak vychádza drahšie ako v roku 2008, kedy boli dosahované jeho posledné cenové maximá. Aj nafta dražie, i keď svoje predkrízové maximá ešte nedobehla. A prečo v zahraničí tankujeme za iné ceny? Ceny na Slovensku ovplyvňujú jednotýždňové až dvojtýždňové priemery cien benzínov a nafty na burze v Rotterdame. Okolité krajiny reagujú na denné hodnoty na burze, čím sa ich reakčná doba skracuje. Zároveň sú ale citlivejšie na možné prudké výkyvy na medzinárodných trhoch. Svoju úlohu medzi jednotlivými krajinami zohráva pochopiteľne i vývoj národných mien“, uzatvára analytička Poštovej banky Eva Sadovská.
