Ceny elektriny na trhoch stále nedosahujú hodnoty ako v lete minulého roka. Už koncom vlaňajška veľkoobchodné ceny elektriny na pražskej burze PXE sa dostali na úroveň približne 46 eur za megawatthodinu.
Ako uviedol pre agentúru SITA špecialista nákupu elektriny Stredoslovenskej energetiky Marián Rosinec, bolo to o 11 eur menej oproti maximám z leta minulého roka.
Ceny ovplyvnil brexit aj obchodná vojna
Podľa informácií zverejnených pražskou burzou, v súčasnosti môžu obchodníci nakupovať elektrinu v pásme base-load (Base-load kontrakt predstavuje dodávku elektriny 24 hodín denne každý deň v roku – pozn. red.) za necelých 44 eur za megawatthodinu.
V minulom roku bolo podľa Rosinca viacero ukazovateľov vplývajúcich na cenu elektriny. Z tých hlavných to boli brexit, obchodná vojna medzi USA a Čínou, spustenie MSR (market stability reserve) od 1. januára 2019, odstavovanie uhlia v Nemecku do roku 2038, prevaha ponuky nad dopytom na trhu s uhlím a plynom v Európe a v neposlednom rade neistý vývoj svetovej ekonomiky.
„Na začiatku roka v januári 2019 rástli ceny elektriny. Hlavnými dôvodmi pre rast bolo odsúvanie rozhovorov ohľadom stanovenia fáz pre odstavenie výroby elektriny z uhlia v Nemecku. V Číne to bolo banské nešťastie v provincií Shaanxi, ktoré spôsobilo zatvorenie niektorých baní. Toto vplývalo na ceny uhlia a ich následný rast,“ doplnil Rosinec.
Teplé počasie aj odstavenie uhlia
Na prelome januára a februára sa to začalo meniť. Za zmenou boli podľa Rosinca príchod teplejšieho počasia a Nemecko s dohodou o odstavovaní výroby elektriny z uhlia, kde sa dohodlo kompletné odstavenie uvedenej výroby do roku 2038. Opatrenie by malo znížiť potrebu emisných povoleniek približne o 13 %.
„Na toto začal rastom reagovať kontrakt Cal22 a naopak ceny emisných povoleniek a uhlia začali klesať a ťahať so sebou aj najbližší ročný kontrakt v elektrine. Vo februári sa Cal20 kontrakt po spomenutom klesaní dostal v Nemecku k úrovni nad 45 eur, kde pokračoval bez výraznej zmeny takmer do konca mesiaca. Od marca už cena elektriny korelovala hlavne s povolenkami,“ dodal Rosinec.
Apríl po nízkych cenách elektriny na trhoch v marci začal s vysokým dopytom a tým aj cenovým rastom. Obavy o vyššie ceny naštartovali nákupy emisných povoleniek spoločnosťami, ktoré do konca apríla mali mať dorovnanú bilanciu za predchádzajúci rok.
„Toto otvorilo ďalšiu cestu pre rast ceny povoleniek. K tomuto sa v apríli začínajú pridávať stále rastúce ceny ropy vzhľadom na opatrenia zo strany USA a udelením sankcií voči Iránu. Sankcie zahŕňali odstránenie výnimiek na nákup iránskej ropy. Uhlie sa počas apríla obchoduje v úzkom cenovom pásme a na ceny elektriny majú hlavný vplyv spomínané ceny emisných povoleniek a ropy,“ povedal Rosinec.
Otvorená cesta k poklesom
Jún a začiatok letnej sezóny je bez väčších extrémov, čo nedáva veľa príležitostí pre rast cien komodít. Cena elektriny ešte v júli kopíruje rast ceny emisných povoleniek. U nás sa vtedy pohybovala cena Cal20 okolo 57 eur za megawatthodinu.
„Ku koncu júla nastáva zmena trendu a ceny elektriny s postupnými korekciami až do konca roku spolu s ostatným komoditným mixom klesajú,“ spresnil Rosinec.
V druhej polovici roka zaznamenali energetici ešte niekoľko dôležitých udalostí, ako napríklad voľba premiéra v Británii, ktorá mala urýchliť brexit. Na začiatku septembra zohrala podľa Rosinca úlohu hrozba z Francúzska o odstavovaní jadra pre chybné časti na jadrových zariadeniach.
„Uvedené udalosti boli len miernou volatilitou trhu a vzhľadom na omeškanie príchodu silnejšej vykurovacej sezóny s dostatočne zásobenou Európou plynom a uhlím, mali ceny otvorenú cestu k ďalším poklesom. Najväčšou hrozbou pre slovenský trh bolo ukončenie plynového kontraktu medzi Ruskom a Ukrajinou, no vzhľadom na dobre zásobený trh v Európe, nemalo toto ku koncu roka až taký dopad na ceny,“ uzavrel Rosinec.