Dôvodom prepadu Slovenska v rebríčku slobody tlače sú vražda investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, dianie v Rozhlase a televízii Slovenska (RTVS) či „hrubý slovník“ expremiéra Roberta Fica (Smer-SD) na adresu novinárov.
Dôležitá zmena spoločenskej klímy
Pre agentúru SITA to uviedol predseda Výboru Národnej rady SR pre kultúru a médiá Kristián Čekovský (OĽaNO). Zdôraznil, že v tejto oblasti je dôležité zlepšiť ochranu novinárov a ich zdrojov či posilniť ich postavenie pri získavaní informácií, a to napríklad od štátu.
„Dôležitá je aj zmena spoločenskej klímy. V posledných mesiacoch sa výrazne začala vyšetrovať veľká korupcia a v rukách polície skončili okrem vysokopostavených policajtov, sudcov a prokurátorov aj ľudia, ktorí v minulosti lustrovali a sledovali novinárov. Myslím, že novinári sa už nemusia báť nahlásiť, ak sa im niekto vyhráža, pretože táto vláda berie takéto prípady s plnou vážnosťou a nezľahčuje ich, ako to robili členovia bývalej garnitúry,“ ozrejmil Čekovský.
Ochrana novinárov v telerozhlase
Predseda kultúrneho výboru ďalej doplnil, že koalícia za týmto účelom zaviedla transparentné výberové procesy do kontrolných orgánov médií. „Na jeseň bolo prvé verejné vypočutie kandidátov do Rady pre vysielanie a retransmisiu a členov Rady RTVS volíme verejne. Novinári a médiá tak môžu mať väčší pocit slobody a právnej istoty,“ priblížil. Na nadchádzajúcej parlamentnej schôdzi, ktorá sa začína 16. marca, plánujú podľa jeho slov „bojovať“ proti kyberšikane a zároveň predloží hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) návrh novely zákona o RTVS, ktorou chce chrániť novinárov pracujúcich v telerozhlase.
V rebríčku 180 krajín si Slovensko v roku 2019 pohoršilo o osem priečok, z 27 priečky sa prepadlo na 35. Pokles v rebríčku slobody tlače tak pokračuje od roku 2017, keď sa krajina prepadla z doteraz najlepšej 12 priečky v roku 2016 na 17.