BRATISLAVA 10. februára (WEBNOVINY) – Nový slovenský hraný dokument Čas grimás je podľa jeho tvorcu Petra Dimitrova skôr o osobe Franza Xavera Messerschmidta ako o kunsthistorickom pohľade na dielo tohto kontroverzného sochára, ktorý žil v 18. storočí.
„Je to viac o vnútornej slobode a hľadaní, nie o nejakom kunsthistorickom vypočítavaní javov,“ uviedol na dnešnej tlačovej konferencii režisér snímky, ktorá dnes prichádza do slovenských kín. Hlavnú úlohu umelca si zahral známy český herec Marek Vašut. „Vedel som okamžite, že to chcem robiť, pretože to meno mi bolo známe,“ povedal dnes 50-ročný rodák z Prahy, ktorý sa s dielom Messerschmidta stretol prvýkrát ešte na strednej škole.
„Nepoznal som presne jeho životný príbeh, ale každopádne som hneď vedel, že to chcem robiť. Je evidentné, že za tými grimasami sa skrýva veľký príbeh,“ dodal herec známy aj v zahraničí, ktorý má na svojom konte okolo 130 snímok a seriálov vrátane Románu pre ženy (2004) či historickej snímky Bathory (2008). „Široko-ďaleko nebol muž, ktorý by to tak dobre zahral,“ vysvetlil Dimitrov, ktorý je spolu so spisovateľom a scenáristom Dušanom Mitanom zodpovedný aj za scenár, svoje rozhodnutie obsadiť Vašuta. Ďalším dôvodom podľa neho bolo aj to, že sa na seba „trošíčku podobajú.“
Foto: ARINA/MAYO HIRC
Foto: ARINA/MAYO HIRC
Foto: ARINA/MAYO HIRC
Foto: ARINA/MAYO HIRC
Foto: ARINA/MAYO HIRC
O živote Messerschmidta sa vie dodnes veľmi málo. Dokument Čas grimás sa zameriava najmä na posledné obdobie umelcovho života, ktoré prežil v Bratislave. Tu vytvoril mnohé z jeho známych plastík zo série tzv. charakterových hláv, ktoré sa spolu s ďalšími jeho prácami objavili aj vo filme.
„Na jednej strane ma (jeho sochy, pozn. SITA) fascinovali a na druhej strane mi vŕtalo v hlave, že kto je ten človek, ktorý takto orientované diela urobí,“ priblížil Dimitrov vznik myšlienky natočiť dokument, ktorý okrem Bratislavy museli nakrúcať na viacerých miestach. „Bratislava je veľký problém, tu nenatočíte jednu historickú ulicu,“ vysvetlil režisér dôvod, prečo niektoré scény vznikali i v Modre, Kremnici či v rakúskej obci Dürnstein.
Pred nedávnom sa v New Yorku konala prvá výstava venovaná dielu kontroverzného umelca v USA. V súčasnosti si ju majú možnosť pozrieť návštevníci parížskeho múzea Louvre. Kópie niektorých búst vlastní i Slovenská národná galéria.
