- aktualizované 25. júna 18:37
BRATISLAVA 25. júna (WebNoviny.sk) – Audienciou u belgického kráľa Filipa začala svoju druhú oficiálnu zahraničnú návštevu prezidentka Zuzana Čaputová.
S belgickým kráľom Filipom, ktorý je na tróne od roku 2013, sa pred začiatkom predsedníctva SR v Rade EÚ v roku 2016 stretol aj vtedajší prezident Andrej Kiska. Podľa Kisku bol belgický kráľ veľmi dobre informovaný o situácii na Slovensku, rozprávali sa vtedy o extrémizme aj brexite.
Prezidentka už minulý týždeň navštívila Prahu, v utorok zavítala na návštevu Bruselu – hlavného mesta Belgicka, ale aj sídla Európskej únie a Severoatlantickej aliancie.
Vzťah Ruska a Ukrajiny
Čaputová po stretnutí s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom povedala, že návštevu Bruselu a tamojších inštitúcií Európskej únie a Severoatlantickej aliancie nevníma ako návštevu zahraničia.
Foto: Prvá cesta prezidentky Čaputovej viedla do Česka, rokovala so Zemanom (aktualizované)
Stoltenberg ocenil, že Čaputová pricestovala len desať dní po prevzatí úradu hlavy štátu. Vníma to najmä ako podporu prezidentky hodnotám Aliancie. Obaja sa zhovárali aj o vzťahu Ruska a Ukrajiny, o dezinformáciách, ktoré sú hrozbou aj pre NATO a aktivitách a záväzkoch Slovenska.
Čaputová sídlo NATO navštívila aj ako vrchná veliteľka Ozbrojených síl SR. V slovenskom systéme je to hlava štátu, ktorá sa zúčastňuje na summitoch Aliancie. Premiér zase zastupuje Slovensko na zasadnutiach Európskej rady – čiže bruselských summitoch.
Boj proti dezinformáciám
V boji proti dezinformáciám je podľa Čaputovej potrebná vecná diskusia založená na faktoch. Vrchná veliteľka Ozbrojených síl SR potvrdila, že Slovensko pravdepodobne dosiahne svoj záväzok vynaložiť dve percentá HDP na obranu už o dva roky skôr, ako bolo avizované, teda v roku 2022.
Zároveň zdôraznila, že je nutné, aby boli peniaze minuté transparentne, aby občania SR dôverovali NATO. Stoltenberg v súvislosti s výdavkami pripomenul, že Slovensko svoje investície do obrany zvyšuje najrýchlejšie spomedzi členských krajín.
„Je to moja druhá zahraničná cesta, aj keď je to veľmi špecifické, pretože Brusel a návšteva inštitúcií, ako je NATO, nie je pre mňa celkom zahraničím, keďže ide o vec spoločných záujmov,“ vyhlásila Čaputová na úvod.
Výročie Slovenska v Aliancii
V tomto kontexte pripomenula aj 15. výročie Slovenska v Aliancii. „Pätnásť rokov máme najlepšie bezpečnostné záruky pre ochranu našich hodnôt, ktoré považujem za dôležité aj pri výkone svojho mandátu, čiže ochranu hodnôt ako právny štát, ochrana slobody, demokratických hodnôt a ľudských práv. Pokiaľ ide o moje priority v súvislosti s agendou NATO, som presvedčená, že v čase rastúcich dezinformácií, ktorých objektom je aj NATO, je dôležité, aby sme aj my politici komunikovali pokojne, na základe faktov,“ pokračovala prezidentka.
„Rozprávali sme sa aj o vzťahu s Ruskom a Ukrajinou. Mrzí ma, že ten súčasný vzťah s Ruskom je taký zmrazený z hľadiska dialógu. Považujem za dôležité a nevyhnutné, aby sme sa o dialóg a spoluprácu usilovali, samozrejme, pri vyžadovaní plného rešpektu k hodnotám ako právny štát a dodržiavanie medzinárodného práva. A samozrejme, rozumiem aj obavám v Pobaltí,“ povedala Čaputová.
Záväzky Slovenska v Lotyšsku
Čaputová zároveň vyjadrila plnú podporu záväzkom Slovenska v Lotyšsku aj vo vzťahu k Ukrajine. „Fakt, že ste tu desať dní po vašej inaugurácii, je silným signálom vašej osobnej oddanosti tejto Aliancii, partnerom a spojencom,“ povedal Stoltenberg.
Podľa neho je NATO vďačné Slovensku za pôsobenie slovenských vojakov v Lotyšsku či Afganistane. Ocenil aj to, že vedieme trust fond na odmíňovanie Ukrajiny. Predmetom rozhovoru bolo aj posilňovanie európskeho piliera Aliancie a podpora rozširovania NATO, keďže 30 členom Aliancie sa onedlho stane Severné Macedónsko.
Obaja sa vyjadrili aj k informácii, že minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák má záujem stať sa zástupcom Stoltenberga. Súčasná dvojka Rose Gottemoeller končí na jeseň. Stoltenberg sa k menám vyjadrovať odmietol, ale potvrdil, že teraz sa vyberá nový zástupca generálneho tajomníka. Zuzana Čaputová dodala, že o tom vie iba z médií, ale Lajčáka si váži a považovala by to za česť, ak by slovenský diplomat zastával takú vysokú pozíciu.
Juncker sa venoval úspechom Slovenska
Spolupráca krajín Visegrádskej štvorky s Európskou úniou bola jednou z tém rozhovoru prezidentky Zuzany Čaputovej a šéfa Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera. Venovali sa aj Čaputovej prioritám – sociálnej rovnosti, ochrane životného prostredia a právnemu štátu. Prezidentka tieto témy nevníma ako čisto národné, ale témy, kde členské štáty môžu spolupracovať.
„Pôvodná misia – prispieť k zjednoteniu EÚ je dnes rovnako aktuálna. Želám si, aby V4 prispela k spoločným riešeniam a nebola vnímaná ako zdroj problémov. Neprospieva nám delenie na západ a východ. Musíme vyriešiť všetky pochybnosti, ktoré vznikajú u partnerov, pokiaľ ide o ohrozovanie spoločných hodnôt,“ povedala Čaputová.
Obaja sa rozprávali aj o nových menách šéfov európskych inštitúcií. Prezidentka dúfa, že sa pri výbere nových predsedov bude brať do úvahy rodová aj regionálna rovnosť. Čaputová sa v utorok opäť plne postavila za hodnoty Európskej únie. Podľa nej je to spoločný hodnotový priestor a záleží jej na tom, aby sme v ňom boli sebavedomým konštruktívnym členom.
Jean-Claude Juncker podobne ako generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg ocenil, že Čaputovej druhá zahraničná návšteva viedla do Bruselu. „Jej víťazstvo ako prvej ženy na poste prezidentky je víťazstvom nielen pre Slovensko, ale pre celú Európu. Slováci mali možnosť vybrať si dvoch proeurópskych kandidátov obraňujúcich naše hodnoty,“ povedal Juncker s tým, že napriek priateľstvu s jej súperom Marošom Šefčovičom jej blahoželá zo srdca.
Predseda Komisie ocenil, že Čaputová sa v kampani vyhla populizmu. Vo svojom prejave sa venoval úspechom Slovenska, tými sú napríklad nízka nezamestnanosť a ekonomický rast.
