Cannes to nie je len prechádzka po červenom koberci, či po promenáde Croisette vinúcej sa pozdĺž tyrkysového mora s hojdajúcimi sa jachtami alebo vzrušujúce projekcie nových filmov či zábava na veľkolepých párty. Je to aj frenetické pobehovanie medzi sálami a hotelmi, a hektický lov najnovších „buzz“, alebo horúcich noviniek. Z Azúrového pobrežia sa s bronzovou pokožkou asi ťažko vrátite, keďže na pláž vám čas nezvýši a na jachtu vás ten Cavalli nie a nie pozvať, ale určite budete odchádzať v povznesenej nálade. Pretože ako hovoria festivalové stálice, yes, you Cannes.
Za červeným kobercom
Kto nikdy nenavštívil Cannes naživo, pozná z festivalu hlavne pompézne zábery hviezd každého kalibru z červeného koberca. Nám sa tento rok podarilo nazrieť aj do zákulisia príprav na tento výstup po najslávnejšom koberci na svete. V tzv. talent lounge spoločnosti DPA v hoteli Carlton sme mali možnosť nazrieť do sveta, kde sa celebrity na tento veľký moment pripravujú. Nathalie Dubois, ktorá lounge pripravuje pred mnohými svetoznámymi festivalmi po celom svete, hovorí: „Naša lounge je ako cunami na Croisette. Hovorí sa o nás všade!“ Celebrity si tu môžu požičať nádherné večerné róby, špeciálne vložky do ihličiek na ultravysokom a ultratenkom opätku, teda v skratke nenositeľných, alebo sa vybaviť tzv. Cannes survival kit.
Tento vynález návrhárky Lisy Drader-Murphy predstavuje malá kabelka, do ktorej vám pribalia krvavo červený rúž a šál. Tento šál sa však ako obratom čarovného prútika dokáže zmeniť na štýlové minišaty, ktoré vás zachránia pokiaľ dostanete pozvánku na poslednú chvíľu alebo skrátka len nestíhate, a ste oblečení v prepotených, či inak nevhodných šatách. Návrhárka Drader-Murphy o ňom hovorí: „Je to naozaj veľmi praktické a v hektickom rytme, aký vládne v Cannes, to každá žena ocení. Nemusíte zo sebou nosiť žiadne kufre, a ste stále v pohotovosti a pripravená vystúpiť po červenom koberci.“ Ďalej tu hviezdy večera vyzdobia šperkami z diamantov a iných drahokamov libanonskej návrhárky Jihan Ragheb Alameh a nezabudnú ani na štýlové slnečné okuliare.
Foto: SITA/AP
Foto: SITA/AP
Foto: SITA/AP
Foto: SITA/AP
Foto: SITA/AP
Zlatým klincom lounge bol tento rok výlet na Bora Bora v rezorte St. Régis. Ten je určený samozrejme len starostlivo vybraným celebritám a predstaviteľka rezortu ho charakterizuje takto: „Chceme im poskytnúť maximálny komfort, ale hlavne to, čo hviezdy tak veľmi potrebujú: súkromie. Zamestnávame len domorodcov, a tým mená ako Angelina Jolie alebo Sean Penn veľa nehovoria.“ Nuž byť celebritou určite nie je ľahké, ale podobné zaobchádzanie by sa páčilo každému.
Filmy, films and movies
Festival vítal všetkých mimoriadne vydareným čiernobielym plagátom, na ktorom figurovala herečka Faye Dunaway z čias jej najväčšej slávy, a tá hneď aj na otváracom ceremoniáli dokázala, že z krásy jej veľa neubudlo. Cannes otvoril nový film Woodyho Allena Midnight In Paris (Polnoc v Paríži), kde kultový režisér a miláčik Canneského festivalu vzdal hold nielen hlavnému mestu Francúzska, ale aj svojim obľúbeným umelcom. Vo vedľajšej úlohe sa tu mihne aj Carla Bruni, ktorej krása Woodymu učarovala na prvý pohľad. Hlavnú ženskú úlohu stvárnila Rachel McAdams, režisérova nová múza, ktorá je typovo veľmi podobná Scarlett Johansson.
V súťažnom filme We Need To Talk About Kevin (Musíme sa pozhovárať o Kevinovi) zažiarila britská herečka Tilda Swinton, ktorú sa nám podarilo zastihnúť aj v britskom pavilóne na neformálnom stretnutí. Film rozpráva pomerne drastický príbeh nezvládnuteľného dieťaťa Kevina a jeho ustarostenej matky v excelentnom podaní Tildy Swinton. Chvalabohu táto story nemá veľa spoločného so skutočným životom herečky. „Rodičia a deti nemajú vždy harmonické vzťahy,“ hovorí Tilda. „Ja mám šťastie, že u mňa to zafungovalo. Tento film je aj o tom, ako môže byť žena z výchovy dieťaťa skutočne traumatizovaná.“
Ďalší kandidát na Zlatú palmu film Michael rakúskeho režiséra Markusa Schleinzera, vyvolal búrlivé diskusie. Je to príbeh o pedofilovi, ktorý väzní v pivnici 10-ročného chlapca, ktorého uniesol. Režisér sa však vyhýba porovnávaniami s reálnymi rakúskymi aférami ako Jozef Fritzl alebo Nataša Kampusch: „Nechcel som využiť bolesť skutočných ľudí. Vypracoval som scenár a predložil som ho psychiatrom na posúdenie.“ Opýtali sme sa ho, či si myslí, že film môže pomôcť obetiam sexuálneho zneužívania. „Bol by som veľmi šťastný, keby film vyvolal diskusiu o tomto probléme a keby sa nám podarilo lepšie pochopiť tieto skutky.“
Kultový španielsky filmár Pedro Almodóvar uchvátil publikum s filmom Koža, v ktorej žijem, kde psychopatický plastický chirurg v podaní Antonia Banderasa preoperuje muža na ženu. Režisér si tu vyskúšal preňho nový žáner, thriller, a ako hovorí, snažil sa oživiť mýtus Frankensteina, titanov a Prometea. S Banderasom mali vraj v minulosti isté nezhody, ale týmto filmom je za nimi snáď definitívne bodka, pretože ako hovorí Antonio, „s Pedrom sa vraciam ku koreňom“.
Indickú kinematografiu buď milujete, alebo ju nemôžte ani cítiť. Tento rok ste si mali možnosť poopraviť názor po vzhliadnutí snímky s jasným názvom Bollywood: The Greatest Lovestory Even Told, ktorý bol premietaný aj večer na pláži.
Absolútne šialenstvo sa pred festivalovým palácom rozpútalo, keď sa zjavil Johnny Depp. Predstavoval tam nový diel Pirátov z Karibiku s názvom V neznámych vodách. Johnny okrem iného prezradil, že pripravuje film My Americal Lover so svojom manželkou Vanessou Paradis, ktorá stvárni Simone de Beauvoir. Spoločnosť XPAND, ktorá poskytla technológiu na film, predstavila na festivale svoje nové ultramoderné 3D okuliare, ktoré možno použiť okrem kinosál aj doma, pokiaľ ste samozrejme vlastníkom domáceho 3D kina. „Piráti z Karibiku v 3D predstavujú úplne novú dimenziu rozprávania príbehu,“ hovorí predstaviteľka firmy XPAND Jen Lynch. „A nielen to: je to zároveň aj nový spôsob tvorby filmu.“ Nuž, 3D filmy sú naozaj hudbou veľmi blízkej budúcnosti a ich počet sa oproti minulému roku až zdvojnásobil.
Volám sa Lars von Trier a som nacista
Asi takto by sa dalo opísať hlavné posolstvo tlačovky k filmu Melancholia, z úst už aj tak dostatočne kontroverzného dánskeho režiséra. Svojimi verejne deklarovanými sympatiami k Hitlerovi spáchal akúsi dobrovoľnú canneskú samovraždu. Von Trier už minulý rok vzbudil nesmierny škandál s filmom Antikrist, kde sa objavujú veľmi názorné sadistické scény. Napriek tomu, že tento film diváci vypískali a niektorí odchádzali z kinosály s jasnými znakmi nevoľnosti priamo na toaletu, festivalové vedenie pozvalo dánskeho režiséra aj tento rok. Ten im však túto srdečnosť nepekne odplatil. Či už sa to dá dať za vinu jeho psychickej chorobe, alebo to bol len nemiestny škandinávsky humor, isté je, že sa v Cannes odpísal. Neskoršie ospravedlnenia mu boli málo platné, festivaloví predstavitelia mu dali najavo, že v Cannes nie je naďalej vítaný. Tak s veľkou hanbou odcestoval. Zaujímavé je, že napriek tomu si Melancholia odniesla cenu za najlepší ženský herecký výkon v podaní Kirsten Dunst.
Zlatú palmu získal nakoniec americký film The Tree of Life (Strom života) so skutočne hviezdnym obsadením, Bradom Pittom a Seanom Pennom, ktorý však nebol kritikmi prijatý práve najlepšie. Tento príbeh amerického filmára Terencea Malicka odohrávajúci sa v Texase v 50. rokoch mal podľa predsedu poroty Roberta de Nira tú správnu „veľkosť, dôkladnosť, zámery a vplyv“, ako sa na Palmu patrí. Ocenenie prevzal producent, pretože Malick je známy tým, že trpí nesmiernou hanblivosťou. Zaujímavosťou je aj to, že už tradične zachmúrený Sean Penn sa na červenom koberci zjavil sám, bez filmového tímu. Dôvodom vraj boli potýčky s režisérom, ktorý jeho scény vo filme neúmerne zostrihal. Cenu Grand Prix si celkom očakávane odniesol Le Gamin au vélo (Chlapec na bicykli) od belgických bratov Dardennovcov, známych svojimi sociálnymi drámami, za ktoré boli už v minulosti dvakrát ovenčení Zlatou palmou. Soška za hlavnú mužskú úlohu skončila v rukách Jeana DuJardina za divákmi a kritikmi ospevovaný nemý a čiernobiely film The Artist (Umelec), kde predstavuje hviezdu nemého filmu, ktorú opustia kvôli mladším a modernejším hviezdam.
Čo bolo v Cannes slovenské a české
Veľkým úspechom slovenského filmu bolo zaradenie snímky Cagey Tigers slovenského režiséra Aramisova do sekcie Cinéfondation, kde súťažia mladé talenty z celého sveta. Režisér sa priznal, že jeho filmu pomohli najmä české peniaze, a že porota chválila hlavne koniec jeho filmu. Cagey Tigers je príbeh o dvoch dievčinách zaľúbených do jedného muža a Aramisova ho natočil v druhom ročníku na FAMU. Film je už tradične česko-slovenskou koprodukciou, rovnako ako ďalšie festivalové snímky Cigán Martina Šulíka či Nickyho rodina Mateja Mináča. Z českej tvorby bolo v Cannes možné vidieť filmovú adaptáciu Havlovej hry Odcházení a film Osmdesát dopisů. V záverečnom filme festivalu Les Bien-Aimé (Milovaní) si po boku Catherine Deneuve zahral úlohu milenca Miloš Forman a v pražských scénach sa objavila Zuzana Kronerová.
Párty, afterpárty, fetes a soirée
Na jednej párty v hoteli Grand sme stretli fínskeho režiséra Tima Vuorensolu, ktorý v Cannes prezentoval svoje pripravované sci-fi Iron Sky. Bol v mimoriadne rozjarenej nálade, pretože práve v ten deň vyhralo Fínsko majstrovstvá sveta v hokeji. „Každý, kto tu nikdy nebol, si myslí, že Cannes to sú len filmy a červený koberec,“ hovorí Timo. „Ale pre nás je to najmä práca. Tým sa odlišuje Cannes od iných festivalov – môžete tu naozaj robiť biznis. Chodíme zo stretnutia na stretnutie, som rád, keď si večer môžem schladiť hlavu pri nejakom krátkom drinku. Tak ale dnes budeme oslavovať do rána, však sme predsa majstri!“ nadšene odštartoval stále mladú noc Tim.
V Cannes to rôznymi párty žije až do rána bieleho. Jedným z najexkluzívnejších a najnedostupnejších miest je klub VIP Room. Počas festivalu v ňom vystupovali také hviezdy ako Duran Duran, Black Eyed Peas, Busta Rhymes, Mary J. Blige, alebo Timbaland. Noblesnú reštaurácii a klub LeBaoli navštívil David Guetta, ktorý to tam roztočil hneď na začiatku festivalu. Club By Albane na streche Palais Stéphanie vraj musel odmietnuť aj slávne tváre, tak bol každý večer naprataný hviezdnym osadenstvom. Cannes si nemohla nechať ujsť ani novokorunovaná kráľovná popu Lady Gaga, ktorá zaspievala priamo na Croisette. Mondénnu atmosféru mal aj večierok Chopard, kde prileteli priamo z Paríža striptízové tanečnice z vychyteného kabaretu Crazy Horse. A kto to bol tým zabávajúcim sa bonvivánom v klube 3.14, ktorý sa tam zabával každý večer do rána? No nikto iný ako člen poroty Jude Law, ktorého za čiernymi okuliarami a v nenápadnom oblečení nikto nespoznal.
Foto: SITA/AP
Foto: SITA/AP
Na všetko, samozrejme, dozerá všadeprítomná ochranka. Tá neznepríjemňovala život len nám, ale zastavila aj slávneho návrhára Kenza, ktorý sa ponáhľal na koktejl, kde ho netrpezlivo očakávali. Nemal totiž na aute oficiálny odznak festivalu. Ochrankárov vôbec neobmäkčila jeho sláva a na jeho námietky, odpovedali len, že minule zablokovali aj Cavalliho.
Legendy a klasika
Cannes sa už pár rokov vracia k filmovej klasike v sekcii Cannes Classis. Tento rok si diváci mohli pozrieť napríklad reštaurované kópie takých veľdiel ako Kubrickov Mechanický pomaranč, Bertolucciho Konformistu, alebo Príbeh z Bronxu. Ten posledný za účasti tvorcu a zároveň predsedu poroty Roberta de Nira. Táto hádam najväčšia legenda moderného filmu svojim neopakovateľným šarmom uchvátila najmä počas otváracieho a záverečného ceremoniálu, kde sa De Niro blysol svojou francúzštinou. A to, že nazval svojich kolegov z poroty namiesto „compagnons“ (spoločníci) podobne znejúcim slovom „champignons“ (huba) bolo len rozkošnou bodkou na záver.
Foto: SITA/AP
Foto: SITA/AP
Foto: SITA/AP
Foto: SITA/AP
Foto: SITA/AP
Tohtoročnú novinku, cenu Palme d´honeur, alebo čestnú palmu, získal Bernardo Bertolucci. Úctu vzdali aj ďalšej filmovej legende, Jeanovi-Paulovi Belmondovi, v rámci špeciálneho večierka na jeho počesť. Ďalšou novinkou Cannes 2011 bolo takzvaná „pozvaná krajina“, ktorou bol tento rok veľmi aktuálne zaradený Egypt.
Filmový festival v Cannes tento rok nesklamal. Všetko bolo, ako má byť – fascinujúce filmy z celého sveta, odborná a slávna porota, krásne a ligotavé hviezdy, nespočetné bujaré párty v baroch, na jachtách a priľahlých zámočkoch a to všetko okorenené pikatnými škandálmi a škandálikmi. Už nám zostáva sa len tešiť, na dúfajme prelomový, Cannes 2012.