Mnoho ľudí netuší, že na našom území rastie jedna z najluxusnejších a najdrahších zelenín na svete. Napriek tomu, že túto rastlinu Slováci často vnímajú ako obyčajnú burinu, v zahraničí sa jej mladé výhonky predávajú za astronomické sumy. Reč je o divokom chmeli, ktorý u nás často končí pod nohami záhradkárov a domácich pestovateľov, hoci má v cudzine povesť delikatesy s hodnotou prekračujúcou bežné hranice.
Divoký chmeľ: prečo ho v cudzine milujú?
Divoký chmeľ (môžeme ho nájsť aj pod názvom chmeľ obyčajný, v jeho „divokej“ podobe) sa na prvý pohľad javí ako otravná rastlina, ktorá sa v záhrade šplhá po plotoch a iných rastlinách. V skutočnosti ide o poklad, ktorý majú gurmáni v zahraničí veľmi v obľube. Vo Francúzsku, Nemecku či Holandsku sa najmä mladé výhonky tejto rastliny radia medzi vyhľadávané pochúťky a ich cena môže v mimoriadnych prípadoch dosiahnuť až neuveriteľných 1000 eur za kilogram.
Prečo taká vysoká suma? Dôvodom nie je iba jedinečná chuť, ale aj obtiažnosť zberu. Samotná rastlina sa delí na dva typy výhonkov: zelené a biele. Zelené rastú na povrchu pôdy, no biele, ktoré sa považujú za najcennejšie, sú ukryté pod zemou. Práve tie majú špeciálnu, jemnejšiu chuť a na trh sa dostávajú len v obmedzenom množstve. Zo zeme sa vyberajú na jar (najčastejšie v marci a apríli), čo si vyžaduje nielen skúseného zberača, ale aj dostatok trpezlivosti.
Rastie u nás, no často ho prehliadame
Čo je na tom fascinujúce, je, že divoký chmeľ nájdeme v mnohých kútoch Slovenska. Napriek tomu, že je prítomný prakticky v celej krajine, väčšina ľudí ho považuje za burinu, ktorá sa popína po múroch, živých plotoch či iných rastlinách. Naši pestovatelia ho zvyknú vytrhávať a vyhadzovať, pretože im ničí ich starostlivo pestované kvety a plodiny.
Z hľadiska pestovania nejde o náročnú rastlinu – divoký chmeľ nepotrebuje osobitnú starostlivosť, dokonca sa mu darí aj vo voľnej prírode bez zásahu človeka. Semienka dokážu vyklíčiť i na miestach, kde by ste možno žiadnu zaujímavú rastlinu nečakali. Takto sa potom ľahko rozširuje do okolia a mnohí ho vnímajú len ako nevítaného návštevníka. Paradoxom však je, že v iných krajinách by sa mu tešili ako výnimočnému úlovku.
Mladé výhonky: gurmánske tajomstvo
Mladé výhonky divokého chmeľu sa často označujú výrazom „divoká špargľa“. Dôvodom je podobná jemnosť a čiastočne aj spôsob prípravy. Okrem toho majú nezameniteľnú chuť: je jemná, pripomína orechy, no zároveň sa v nej dajú nájsť tóny kapusty či mungo klíčkov. Aby ste si túto chuť mohli vychutnať v plnej miere, je dôležité výhonky zbierať skoro na jar, kým sú ešte mladé a pružné. Ak sa nechajú dozrieť, stvrdnú a ich chuť sa vytráca.
Ako výhonky pripraviť?
- Blanšírovanie: Krátke ponorenie do horúcej vody (ideálne osolenej) pomôže zachovať farbu aj chuť. Takto upravené výhonky môžete použiť do šalátov alebo ako jemnú prílohu k hlavným jedlám.
- Rýchle opekanie: Vyniknú najmä na masle alebo olivovom oleji s trochou soli a korenia. Tento postup ešte viac zdôrazní ich orechovú arómu.
- Do polievok a omáčok: Pokiaľ ich pridáte do krémovej polievky či omáčky, prinesú jej novú, jemne netradičnú príchuť.
Zdravotné benefity divokého chmeľu
Okrem gurmánskej stránky má divoký chmeľ aj množstvo priaznivých účinkov na zdravie. Obsahuje flavonoidy, ktoré sú známe protizápalovými a antivírusovými vlastnosťami. Tieto látky môžu prispieť k posilneniu imunitného systému a pomôcť telu v boji proti rôznym zápalom či infekciám. Navyše, výhonky chmeľu podporujú trávenie a môžu byť vhodným doplnkom jedálnička pre tých, ktorí majú problém s metabolizmom alebo tráviacimi ťažkosťami.
V ľudovej medicíne sa chmeľ odjakživa používal na upokojenie nervovej sústavy a zlepšenie spánku. Dnes sa z neho vyrábajú rôzne tinktúry, čaje a výťažky, ktoré môžu pomôcť pri nespavosti alebo pri zvládaní stresu. Aj preto je divoký chmeľ považovaný nielen za chutnú, ale aj prospešnú rastlinu.
Prečo sa u nás podceňuje?
Napriek tomu, že divoký chmeľ má u nás bohaté dejiny (tradične sa využíval pri výrobe piva), do modernej slovenskej kuchyne si zatiaľ nenašiel cestu. Mnohí o jeho konzumácii vôbec netušia, a ak si ho aj všimnú, vnímajú ho len ako prekážku, ktorá zadúša ostatné rastliny. Často tak skončí vytrhnutý a vyhodený na kompost či do odpadu, hoci by v zahraničí mohol predstavovať potravinový klenot.
Len málo reštaurácií na Slovensku s ním experimentuje, čo je možno ďalší dôvod, prečo ho nepozná širšia verejnosť. Dopyt po ňom zatiaľ nie je veľký, no situácia sa môže zmeniť, ak sa viac ľudí dozvie o jeho hodnote. Jeho potenciál na domácom trhu je totiž značný – nielen ako netradičná surovina v reštauračnom priemysle, ale aj ako možnosť privyrobenia si pre tých, ktorí ho dokážu zbierať a ponúknuť milovníkom gastronómie.
Zber a uskladnenie
Ak ste sa rozhodli prebádať svoju záhradu či okolie a hľadať divoký chmeľ, na zber sa vyberte koncom zimy alebo na jar, keď sa mladé výhonky len začínajú objavovať. Sledujte predovšetkým vlhkejšie miesta, okraje plotov a miesta, kde sa rastliny rady popínajú. Po zbere sa odporúča skonzumovať výhonky čo najskôr, ideálne do 24 hodín, aby ste zachovali maximálnu čerstvosť a chuť. V chladničke v perforovanom vrecku však vydržia čerstvé aj niekoľko dní.
Ak by ste chceli výhonky uskladniť na dlhšiu dobu, môžete ich krátko spariť a zamraziť. Pamätajte ale, že mrazením sa jemná chuť môže trochu zmeniť, takže je vždy lepšie konzumovať ich čerstvé.
Malý záhradný poklad s obrovským potenciálom
Divoký chmeľ je živým príkladom toho, ako môžeme prehliadať vzácne zdroje len preto, že ich nepoznáme alebo podceňujeme. Slovensko má ideálne podmienky na rast tejto rastliny, a preto nie je žiadnou výnimkou, že ju nájdete aj vo svojej vlastnej záhrade.
Ak sa vám podarí objaviť divoký chmeľ, stojí za to, dať mu šancu. Môžete experimentovať s rôznymi spôsobmi prípravy a ochutnať niečo, čo je vo svete vysoko cenené. Nie je vylúčené, že sa v budúcnosti stane vyhľadávanou surovinou aj u nás, najmä ak sa nájdu priekopníci ochotní zaradiť ho do svojej kuchyne alebo ho ponúkať na lokálnych trhoch a v reštauráciách.
Zhrnutie
- Divoký chmeľ na Slovensku často považujeme za burinu, no v zahraničí dosahuje vysoké ceny.
- Mladé výhonky pripomínajú špargľu, majú jemnú orechovú príchuť a sú vhodné na blanšírovanie, rýchle opekanie či do polievok.
- Existujú zelené výhonky na povrchu a cennejšie biele pod zemou – ich zber je náročný, čo zvyšuje ich hodnotu.
- Divoký chmeľ má pozitívne účinky na imunitu, trávenie a nervovú sústavu, bežne sa využíva aj v tradičnej medicíne.
- Hoci má na Slovensku dlhú históriu, moderná gastronómia ho zatiaľ príliš nepozná. Jeho potenciál však môže v budúcnosti priniesť menšiu revolúciu v kuchyni aj na trhoviskách.
Divoký chmeľ tak nie je len rastlina, ktorá nám rastie popri plote a zavadzia. Môže sa premeniť na nečakaný zdroj gurmánskych zážitkov a dokonca aj prípadného zárobku pre toho, kto objaví jeho hodnotu. Ak nabudúce uvidíte v záhrade popínavé výhonky, dvakrát si rozmyslite, či po nich jednoducho stúpite, alebo ich radšej vložíte do košíka a vyskúšate v kuchyni. Možno práve objavíte skutočný poklad.
