Predstavovať si najstarší chlieb ako bochník z pece by bolo zavádzajúce. Skutočnosť je oveľa zaujímavejšia – a zároveň vedecky potvrdená. Najstaršie dôkazy pečeného chleba doteraz pochádzajú z púštnej oblasti severovýchodného Jordánska, kde archeológovia objavili zvyšky plochých placiek staré približne 14 400 rokov. Tento nález výrazne mení naše predstavy o tom, kedy ľudia začali spracúvať obilie a pripravovať chlieb.
Objav z lokality Shubayqa 1: chlieb vznikol skôr než poľnohospodárstvo
Najdôležitejšie dôkazy pochádzajú z neolitu, ale samotný chlieb je ešte starší. Pečené placky našli vedci v sídlisku kultúry Natúfijcov v lokalite Shubayqa 1 v Jordánsku. Táto skupina lovcov a zberačov žila tisíce rokov pred vznikom poľnohospodárstva. To znamená, že:
- ľudia piekli chlieb ešte pred tým, než začali systematicky pestovať obilie
- chlieb vznikol ako spracovaná potravina vytvorená z divokých obilnín
- jeho výroba bola omnoho náročnejšia, než sme si doteraz mysleli
Archeológovia našli viac než stovku zuhoľnatených kúskov, ktoré po analýze odhalili drobné vzduchové póry a štruktúry typické pre rukou tvarované cestá.
Z akých surovín bol najstarší chlieb pripravený?
Analýza pomocou mikroskopie a chemických metód preukázala, že staroveké placky obsahovali:
- divokú pšenicu a jačmeň
- rastliny z čeľade sitinovitých
- škroby a vlákna typické pre časné spracované obilniny
Nešlo o nadýchaný chlieb alebo fermentovaný bochník, ako ho poznáme dnes. Najstarší chlieb mal podobu tenkej, nefermentovanej placky, ktorá sa piekla priamo na rozžeravených kameňoch alebo v jednoduchých jamových ohniskách.
Ako sa pečenie chleba vyvíjalo ďalej?
Zatiaľ čo nález z Jordánska predstavuje najstarší dôkaz pečeného chleba, ďalšie významné míľniky sa objavujú neskôr:
- 8000 – 6000 rokov pred n. l.: rozvoj poľnohospodárstva na Blízkom východe umožňuje pravidelné spracovanie obilnín.
- Staroveký Egypt: tu sa prvýkrát objavujú jednoznačné dôkazy kvaseného chleba, ktorý sa stal základom tamojšej stravy.
- Anatólia (dnešné Turecko) – vrátane sídliska Çatalhöyük – poskytuje množstvo informácií o raných poľnohospodároch, no žiadny potvrdený nález bochníka chleba.
Výskum pečených potravín teda ukazuje, že schopnosť pripraviť základný typ chleba existovala tisícročia pred vznikom organizovaných civilizácií.
Čo nám o minulosti hovorí najstarší chlieb?
Tento objav priniesol niekoľko zásadných poznatkov:
- Chlieb nie je produktom až poľnohospodárstva – vznikol skôr a možno práve jeho výroba podnietila ľudí pestovať obilie.
- Naši predkovia vedeli potraviny mlynčiť, miešať aj tepelne upravovať oveľa skôr, než sa predpokladalo.
- Prvé formy pečenia naznačujú vysokú úroveň pozorovania, plánovania a experimentovania.
Ide teda o dôkaz, že výživa a technológie spracovania jedla zohrávali dôležitú úlohu už v spoločnostiach lovcov a zberačov.
Ako ďaleko sme od objavenia najstaršieho „skutočného bochníka“?
Archeológovia naďalej skúmajú neolitické sídliská na Blízkom východe vrátane Turecka, Sýrie či Izraela. Práve takéto oblasti môžu v budúcnosti priniesť objavy, ktoré odhalia:
- kedy sa začala pravidelná výroba kysnutého chleba
- ako vyzerali najstaršie pece
- a či existoval niekedy skutočný bochník podobný dnešným
Dnešné vedecké poznanie však jasne hovorí: najstarší potvrdený chlieb nepochádza z Çatalhöyüku, ale z Jordánska, a je starý viac než 14 000 rokov.
