Tetovanie rozhodne nie je výmyslom modernej doby. Archeologické nálezy dokazujú, že ľudia si zdobili telo pigmentmi už pred tisíckami rokov. Najstaršie známe tetovania pochádzajú z obdobia spred viac než 5 000 rokov. Príkladom je aj známa múmia tzv. ľadového muža Ötziho, na ktorej vedci identifikovali viac ako šesťdesiat tetovaných znakov. Ich význam nie je úplne jasný, no pravdepodobne súvisel s rituálmi, liečbou alebo spoločenským postavením.
Štúdia potvrdila, že tetovanie ovplyvňuje imunitný systém!
Hoci sa techniky tetovania za stáročia výrazne zmenili, samotný princíp zostáva rovnaký – pigment sa pomocou ihiel zavádza pod kožu, kde zostáva natrvalo. Práve tento fakt je predmetom záujmu moderného vedeckého výskumu.
Ako reaguje telo na tetovanie
Z medicínskeho hľadiska je tetovanie pre organizmus cudzím zásahom. Koža je narušená a do tela sa dostáva látka, ktorú imunitný systém prirodzene vníma ako cudziu. Obranné mechanizmy tela sa preto aktivujú okamžite po tetovaní.
Dôležitú úlohu v tomto procese zohrávajú bunky imunitného systému nazývané makrofágy. Ich úlohou je pohlcovať a odstraňovať cudzie častice, baktérie, vírusy a odumreté bunky. Pri tetovaní makrofágy zachytávajú častice pigmentu, no nedokážu ich rozložiť ani úplne odstrániť z tela. Práve preto tetovanie zostáva v koži dlhodobo viditeľné.
Pigment a lymfatický systém
Výskumy potvrdili, že časť pigmentu z tetovania sa môže postupne presúvať do lymfatického systému, konkrétne do lymfatických uzlín. Tento jav je dnes dobre zdokumentovaný a využíva sa napríklad aj pri diagnostike – lymfatické uzliny ľudí s tetovaním môžu byť zafarbené atramentom.
Zatiaľ však neexistuje dôkaz, že by samotná prítomnosť pigmentu v lymfatických uzlinách automaticky spôsobovala vážne ochorenia. Ide skôr o známku toho, že imunitný systém sa s pigmentom dlhodobo „vyrovnáva“.
Dochádza k poškodeniu imunitných buniek?
Laboratórne štúdie, najmä na zvieracích modeloch, ukázali, že kontakt makrofágov s niektorými typmi pigmentov môže viesť k ich poškodeniu alebo zánik. Ide však o lokálne a obmedzené procesy, nie o masívne ničenie imunitného systému.
Dôležité je zdôrazniť, že tieto výsledky pochádzajú prevažne z experimentov na myšiach alebo z laboratórnych podmienok. Priame dôkazy o tom, že by tetovanie výrazne oslabovalo imunitu zdravých ľudí v bežnom živote, zatiaľ neexistujú.
Tetovanie a reakcia na očkovanie
Niektoré experimentálne štúdie naznačili, že intenzívna imunitná reakcia na tetovanie môže dočasne ovplyvniť odpoveď organizmu na iné podnety, napríklad na očkovanie. Opäť však ide o výsledky získané najmä zo zvieracích modelov, ktoré nemožno automaticky prenášať na ľudí.
V klinickej praxi zatiaľ neexistujú dôkazy, že by tetovanie znižovalo účinnosť vakcín alebo spôsobovalo dlhodobé oslabenie imunity u ľudí.
Kovové častice a zloženie atramentov
Vedci sa okrem pigmentov zaujímajú aj o ďalšie možné faktory. Staršie štúdie upozornili, že pri tetovaní sa môžu do tela dostať mikroskopické kovové častice, napríklad z ihiel alebo zložiek farieb. Tie môžu u niektorých ľudí vyvolať lokálne zápalové alebo alergické reakcie.
Práve preto odborníci dlhodobo apelujú na dôkladnú kontrolu zloženia tetovacích atramentov a na ich systematické testovanie z hľadiska bezpečnosti.
Súvislosť s rakovinou? Zatiaľ bez jasného dôkazu
V posledných rokoch sa objavili aj štúdie, ktoré skúmali možnú súvislosť medzi tetovaním a niektorými typmi nádorov, napríklad rakovinou kože alebo lymfómami. Výsledky zatiaľ nepreukázali priamu príčinnú súvislosť. Ide skôr o štatistické pozorovania, ktoré si vyžadujú ďalší výskum.
Odborníci sa zhodujú, že v súčasnosti neexistuje dôkaz, že by tetovanie samo o sebe spôsobovalo rakovinu.
Čo z toho vyplýva
Z pohľadu dnešnej vedy platí, že tetovanie:
- predstavuje trvalý zásah do tela
- aktivuje imunitný systém a vyvoláva lokálnu zápalovú reakciu
- vedie k tomu, že časť pigmentu zostáva v makrofágoch a lymfatických uzlinách
- môže u citlivých jedincov spôsobiť lokálne zápaly alebo alergické reakcie
Zároveň však neexistujú dôkazy, že by tetovanie u zdravých ľudí spôsobovalo zásadné oslabenie imunity, vážne systémové ochorenia alebo rakovinu.
Tetovanie nie je pre organizmus neutrálne, no zároveň nie je ani automatickým zdravotným rizikom. Ide o oblasť, ktorú veda stále skúma, najmä z hľadiska dlhodobých účinkov a bezpečnosti používaných pigmentov. Kým budú k dispozícii rozsiahle klinické štúdie na ľuďoch, odborníci odporúčajú rozumný prístup, kvalitné tetovacie štúdiá a informované rozhodovanie.
