Uplynulý rok priniesol fascinujúce a miestami šokujúce pohľady na divokú prírodu. Vďaka najnovším technológiám, akými sú drony, podvodné kamery či diaľkovo ovládané ponorky, sa vedcom podarilo zachytiť zábery, ktoré nielen ohromili verejnosť, ale zároveň posunuli hranice nášho chápania života zvierat.
Niektoré videá zobrazujú živočíchy v prirodzených situáciách, iné odhaľujú nečakané a často znepokojujúce momenty. V roku 2025 nás obzvlášť zaujali napríklad zábery kalamára Hamiltonovho (Mesonychoteuthis hamiltoni), ktorý bol vôbec po prvý raz nafilmovaný živý vo svojom prirodzenom prostredí. Hoci išlo o mláďa, išlo o mimoriadne vzácny pohľad. Iné nahrávky zase upozornili na hrozby, ktorým čelí podmorský ekosystém – napríklad ničenie biotopov spôsobené nešetrnými metódami rybolovu.
Veľkým magnetom pre divákov boli aj kosatky dravé (Orcinus orca), ktoré sa opakovane objavovali v najpopulárnejších videách roka. Ich inteligencia, zvedavosť a občas agresívne správanie zachytené na kamerách vyvolali diskusie medzi vedcami aj milovníkmi prírody. V nasledujúcom výbere prinášame najzaujímavejšie momenty zo sveta zvierat, ktoré sme mali možnosť vidieť v roku 2025.
Tajomný veľkotlamiec Johnsonov šokoval vedcov svojím výskytom pri hladine
Začiatkom roka sa tímu morských biológov podarilo natočiť mimoriadne vzácny záber – pri Kanárskych ostrovoch sa objavil ďas tmavý, známy aj ako veľkotlamec Johnsonov (Melanocetus johnsonii). Táto hlbokomorská ryba je typická svojou obrovskou čeľusťou plnou ostrých zubov a svietiacim výbežkom na hlave, ktorým láka korisť v temnote oceánskych hlbín. Bežne obýva hĺbky od 200 do 1 500 metrov, výnimočne až do 4 500 metrov pod hladinou.
Preto bolo pre odborníkov mimoriadne zarážajúce, keď sa tento druh objavil tak blízko hladiny. Vedci navrhli tri možné vysvetlenia:
- Ryba mohla skonzumovať inú rybu, ktorej plynový mechúr sa roztiahol a vytlačil ju smerom nahor.
- Došlo k uvoľneniu teplej vody v dôsledku podmorskej vulkanickej aktivity a rybu vyniesol silný výstupný prúd.
- Ryba bola napadnutá a čiastočne strávená iným hlbokomorským predátorom, ktorý ju následne vyvrhol bližšie k hladine.
Objav gigantickej pakobylky v austrálskych lesoch
V letných mesiacoch sa vedci z James Cook University v Austrálii postarali o senzačný objav – v dažďových pralesoch objavili pakobylku druhu Acrophylla alta, ktorá dosahovala neuveriteľnú dĺžku 40 centimetrov a vážila 44 gramov, teda približne toľko ako golfová loptička.
Tento hmyz, pripomínajúci hrubú konár, bol doteraz neznámy. Objav zároveň podčiarkol, koľko živočíšnych druhov nám ešte zostáva spoznať. Vedci odhadujú, že na Zemi môže existovať až 5,5 milióna druhov hmyzu, z ktorých sme zatiaľ popísali len približne pätinu. Austrálske vlhké hmlisté lesy poskytujú ideálne podmienky pre vývoj obrovského hmyzu, čo sa potvrdilo aj týmto úlovkom.
Nočné kamery odhalili nečakaného predátora – potkany lovia netopiere
V jaskyniach v Nemecku zachytili výskumníci z berlínskeho Prírodovedného múzea šokujúce zábery. Potkany tam boli prichytené pri love netopierov. Na videu vidíme potkana, ako sa postaví na zadné nohy a nečakane vyskočí do vzduchu, kde chytí netopiera za letu – následne ho usmrtí a zožerie.
Tieto opakované útoky zdokumentované nočnými kamerami naznačujú, že ide o novú formu predátorského správania. Podľa štúdie z novembra 2025 sa invazívny druh potkana stal vážnou hrozbou pre lokálne populácie netopierov. Navyše existuje riziko prenosu vírusov – ak sa patogény prenesú z netopiera na potkana, hrozí, že sa následne dostanú aj k človeku.
Kosatky narážajú do lodí a potápajú ich: Nový trend alebo len hra?
Už niekoľko rokov vedci zaznamenávajú nezvyčajné správanie kosatiek dravých v oblasti Stredozemného mora. Rok 2025 nebol výnimkou. Video z pobrežia Portugalska zachytilo dramatický moment, keď skupina kosatiek narazila do plachetnice, ktorá sa po opakovaných útokoch nakoniec potopila. Vedci predpokladajú, že ide o formu hry alebo skúmania okolia.
Kosatky ale prekvapili aj inde – v Kalifornskom zálive boli svedkami koordinovaného útoku na mláďa žraloka bieleho (Carcharodon carcharias). Zvieratá najprv žraloka ochromili, potom mu vytrhli pečeň, čo je orgán bohatý na tuk a živiny.
Najnovšie výskumy, ktoré využili drony aj kamery pripevnené na telá zvierat pomocou prísaviek, ukázali, že kosatky často spolupracujú s delfínmi plochočelými (Lagenorhynchus obliquidens) pri love lososov. Vedci zdokumentovali minimálne 25 takýchto prípadov spolupráce medzi druhmi – čo len potvrdzuje komplexnosť sociálneho správania týchto morských cicavcov.
Bonus: Vďaka animácii ožil červ spred pol miliardy rokov
Aj keď nejde o reálne video z prírody, stojí za zmienku aj animovaná rekonštrukcia dávneho červa z obdobia kambria, ktorý žil pred približne 500 miliónmi rokov na území dnešného Grand Canyonu. Vedci vytvorili digitálny model červa zo skupiny hlavatcov (Priapulida), známeho aj pod prezývkou „penisový červ“.
Tento drobný predátor mal zasúvateľný hltan pokrytý ostrými zubmi a vo vnútri hltana ďalšie zubovité štruktúry usporiadané do sústredných kruhov. Hlavatce patria medzi najstarších dravcov na Zemi a ich latinský názov je odvodený od gréckeho boha plodnosti Priapa.
Zvieracie videá z roku 2025 nám opäť ukázali, aký fascinujúci, dynamický a niekedy aj desivý je svet prírody. Vďaka technológiám máme možnosť nazrieť tam, kam ľudské oko nikdy nedovidí – a pritom sa stále učíme niečo nové. Či už ide o obrie pakobylky, invazívnych potkanov, ktoré menia potravinový reťazec, alebo inteligentné kosatky s nevyspytateľným správaním – každé takéto video posúva naše poznanie o krok ďalej.
