Fotografie z cestovateľských katalógov vykresľujú chorvátsky Jadran ako dokonalý letný sen – tyrkysová voda, pokojné zátoky, slnkom zaliate skaly a život pulzujúci pod hladinou. Realita však občas ukáže aj menej lichotivú tvár. Najnovším dôkazom je ekologická akcia v zátoke Luka pri obci Lovište, kde sa počas jedného víkendu zišli desiatky potápačov z viacerých krajín. To, čo vytiahli z mora, by mnohých dovolenkárov prinútilo zamyslieť sa nad vlastným správaním.
Medzinárodná výprava pod hladinou: viac než 120 ľudí s jedným cieľom
Čistenie zorganizoval miestny potápačský klub Lanterna, ktorý sa dlhodobo venuje ochrane morského prostredia a pravidelne upozorňuje na to, že odpad v mori nie je neviditeľný problém – len ho bežne nevidíme z pláže. Výzva na pomoc zarezonovala ďaleko za hranicami Chorvátska. Do Lovišťa pricestovali potápači zo Slovinska, Bosny a Hercegoviny aj zo Severného Macedónska.
Výsledok? Viac než 120 dobrovoľníkov sa v rovnaký deň ponorilo do vôd zátoky Luka. Medzi nimi boli skúsení profíci s rokmi praxe aj nadšenci, ktorí sa podobnej akcie zúčastnili prvýkrát. Spájala ich rovnaká motivácia – nenechať odpad na dne mora len preto, že ho turisti z brehu nevidia.
Päť kubických metrov odpadu: smutný účet moderného pohodlia
Niekoľkohodinové čistenie prinieslo znepokojivý výsledok. Z dna mora sa podarilo vytiahnuť približne päť kubických metrov odpadu – a to len z jednej časti zátoky. Prevažovali predmety, ktoré do mora nikdy nemali skončiť: plastové fľaše, poháre, roztrhané igelitové tašky, obaly od jedla, plechovky či zvyšky plastových výrobkov.
Popri bežnom odpade však potápači narazili aj na oveľa bizardnejšie nálezy. Zo sedimentov a rias vyťahovali skorodované dopravné značky, staré mobilné telefóny, pneumatiky a časti lodných trupov či kovových konštrukcií. Mnohé z týchto predmetov ležali na dne celé roky, zarastené a zapadnuté v nánosoch, kde predstavovali tichú hrozbu pre morské živočíchy.
Pokojná perla Pelješacu pod tlakom turizmu
Obec Lovište leží na okraji polostrova Pelješac a dlhé roky patrí k pokojnejším destináciám chorvátskeho pobrežia. Zátoka Luka láka jachtárov, plavcov aj potápačov vďaka čistej vode, kamienkovým plážam a výhľadom, ktoré pôsobia až idylicky.
Práve obľúbenosť miesta však so sebou prináša aj tienistú stránku. So stúpajúcim počtom návštevníkov rastie riziko, že časť odpadu skončí v mori – či už neúmyselne, alebo z čírej ľahostajnosti. Niečo prinesú morské prúdy z iných oblastí, no značná časť pochádza priamo z lodnej dopravy a rekreačného turizmu.
„Nejde len o zbieranie plastov,“ vysvetľujú organizátori. „Tieto akcie majú aj spoločenský rozmer. Ľudia z rôznych krajín sa stretnú, spoznajú a odchádzajú s vedomím, že urobili niečo, čo má skutočný zmysel.“
Do čistenia sa zapojili aj dobrovoľní hasiči z Pelješacu, ktorí pomáhali s vyťahovaním ťažkých predmetov, triedením odpadu a jeho odvozom na ekologickú likvidáciu. Každý kus smetí tak mal jasnú cestu – preč z mora, nie späť pod hladinu.
Svetielko nádeje: chránené mušle ako dôkaz, že príroda bojuje
Medzi hromadami odpadu sa objavil aj povzbudivý moment. Potápači na viacerých miestach zaznamenali výskyt veľkých chránených mušlí, ktoré patria medzi ohrozené druhy Jadranu. V mnohých lokalitách už takmer vymizli, preto každý nález živých jedincov pôsobí ako tichý signál nádeje.
Pre odborníkov je to jasný odkaz: ak dostane príroda šancu a prestaneme ju zahlcovať odpadom, dokáže sa postupne zotavovať. „Tieto mušle nám pripomínajú, prečo má zmysel pokračovať. More sa vie spamätať, ale potrebuje našu pomoc,“ zaznelo medzi účastníkmi akcie.
Menej odpadu než v minulosti? Malý krok správnym smerom
Zaujímavé je, že hoci sa tento rok čistila časť zátoky, ktorá predtým nebola pravidelne udržiavaná, množstvo odpadu bolo nižšie než pri podobných akciách v minulosti. Organizátori v tom vidia výsledok dlhodobej osvety – informačné kampane, rozhovory s turistami aj tlak na zodpovednejšie správanie robia postupne svoje.
Podľa členov klubu Lanterna už čoraz viac ľudí chápe, že čisté more nie je samozrejmosť. Je to výsledok rozhodnutí, ktoré robíme každý deň – na pláži, na lodi aj doma.
Problém, ktorý presahuje jednu zátoku
Hoci je chorvátske pobrežie často označované za jedno z najčistejších v Európe, neznamená to, že je bez ťažkostí. Každoročne sa z vôd Jadran vyťahujú stovky kilogramov odpadu, a to najmä tam, kde sa čistenia konajú pravidelne. V odľahlejších zátokách zostáva situácia často skrytá pred očami verejnosti.
Dobrovoľnícke akcie, podobné tej v Lovišti, preto vznikajú po celom chorvátskom pobreží – od Istrie až po južnú Dalmáciu. Zapájajú sa potápači, miestni obyvatelia aj rodiny s deťmi, ktoré pomáhajú z brehu. Každý takýto deň má význam nielen v tonách vyzbieraného odpadu, ale aj v zmene myslenia.
Odkaz z hĺbky mora: budúcnosť Jadranu máme v rukách
Zátoka Luka vyslala jasné posolstvo. Ak sa chceme kúpať v čistom mori a obdivovať živú prírodu, nestačí ju len fotografovať. Zodpovednosť začína pri maličkostiach: neodhodiť odpad, odniesť si z pláže aj to, čo tam zanechal niekto iný, podporiť alebo sa zapojiť do čistení a hovoriť o probléme otvorene.
Potápači z Pelješacu ukázali, že aj skupina nadšencov dokáže za jediný víkend urobiť citeľný rozdiel. Jadran je nádherný, ale zázraky sám nezvládne. Je len na nás, či ho budeme vnímať ako smetisko, kde „sa to stratí“, alebo ako krehký domov tisícov morských tvorov, v ktorom sme len hosťami.
