Hubárčenie patrí medzi najobľúbenejšie letné a jesenné koníčky. Nejde pritom len o príjemnú vychádzku do prírody a zhromažďovanie surovín na chutnú a lacnú večeru. Mnohí milovníci húb si takto dokážu v priebehu jedinej sezóny vytvoriť dostatočné zásoby na celý rok. Napriek tomu sa v hubárskej horúčke často dopúšťame zásadných chýb, ktoré môžu viesť až k zdravotným komplikáciám. V nasledujúcich riadkoch sa dozviete, na čo si dať pozor, aby ste si domov priniesli len bezpečné a zdravé huby – a zároveň neohrozili cenné podhubie.
Nielen muchotrávky sú nebezpečné
Každému je jasné, že červeno sfarbené klobúky s bielymi bodkami predstavujú klasickú muchotrávku, ktorej sa treba vyhnúť širokým oblúkom. Lenže existuje aj množstvo iných, menej nápadných druhov húb, ktoré môžu byť rovnako smrteľné alebo prinajmenšom spôsobiť ťažkú otravu. Z toho vyplýva základné pravidlo každého hubára: nikdy nezbierajte huby, ktoré stopercentne nepoznáte.
Okrem toho si treba dávať pozor aj pri spracovaní inak jedlých húb. Zle uskladnené alebo nesprávne tepelne upravené huby dokážu spôsobiť ťažkosti, ako sú bolesti brucha, nevoľnosť či dokonca vážnejšie zdravotné problémy.
Nikdy neochutnávajte neznámu hubu
Ak natrafíte na hubu, ktorú nedokážete presne identifikovať, v žiadnom prípade ju neochutnávajte ani neolizujte. Staršie hubárske “rady” tvrdia, že jedovatú hubu možno odhaliť podľa horkej či nepríjemnej chuti, zatiaľ čo jedlá huba má byť nasladká. Tento prístup je však mimoriadne riskantný, pretože nie každý jedovatý druh prezradí horká príchuť. Aj obyčajné liznutie môže viesť k nepríjemným následkom, ako sú tráviace ťažkosti alebo zimnica.
Chráňte podhubie, chráňte budúce úlovky
Huby vyrastajú z podhubia, ktoré sa dokáže rozprestierať aj na ploche niekoľkých metrov štvorcových. Keď už hubu vyberiete zo zeme, najlepšie urobíte, ak sa z tohto miesta rýchlo vzdialite. Zvyšné časti podhubia sa tak nebudú zbytočne poškodzovať a poskytnú priestor, aby na tom istom mieste mohli vyrásť ďalšie huby – pre vás pri ďalšej prechádzke alebo pre iných hubárov.
Ak pri zbieraní zbytočne dlhý čas stojíte na jednom mieste, dupete po okolí či voláte priateľov a rodinu k “svetovému objavu”, môže dôjsť k poškodeniu podhubia. Tým sa znižuje šanca, že tam v budúcnosti vôbec niečo vyrastie. Preto sa odporúča zachovať opatrnosť nielen pri samotnom zbere, ale aj pri pohybe po lese.
Správna technika: huby vykrúťte
Mnoho ľudí ešte stále krája hubu pri zemi alebo ju jednoducho vytrhne smerom nahor. Oveľa šetrnejší spôsob k prírode (aj k samotnej hube) je opatrne vsunúť prsty pod klobúk, hýbať jemne stonkou a pohybom do strán ju vykrútiť. Následne môžete spodnú časť nožičky, ktorá je zvyčajne znečistená od hliny, skrátiť či odrezať.
Aj keď je lákavé očistiť hubu dôkladne už v lese, radšej tak urobte len v nevyhnutnej miere (odstránenie najhrubšej špiny). K podrobnejšiemu čisteniu sa vráťte až doma, kde máte k dispozícii vodu a náradie na bezpečné a dôkladné spracovanie.
Kontrolujte ihneď
Ešte predtým, než hubu vložíte do košíka, skontrolujte, či na nej nie je prítomná pleseň, či nie je priveľmi stará alebo napadnutá červami. Hoci sa môže zdať, že napadnutie hmyzími larvami nie je veľký problém, v skutočnosti môžu červy prenášať nežiadúce mikroorganizmy. Takáto huba môže byť zdraviu nebezpečná, a to dokonca aj pri tepelnej úprave.
Plesnivé huby sú samy osebe toxické, takže ak spozorujete akékoľvek povlaky alebo podozrivé fľaky, najlepšie je takú hubu vôbec nezbierať. Vyhnete sa nepríjemným žalúdočným problémom či ďalším zdravotným ťažkostiam.
Zbavte sa igelitky, uprednostnite košík
Nosiť huby v igelitovej taške z obchodu sa môže javiť ako praktické, no hubám samotným to môže uškodiť. Dôvodom je riziko rýchleho zaparenia. Huby obsahujú pomerne vysoký podiel bielkovín, ktoré sa v teplom a vlhkom prostredí rýchlo kazia. V dôsledku toho môže dôjsť k premnoženiu baktérií a znehodnoteniu húb.
Ak zjete zaparené huby, koledujete si o žalúdočné kŕče, tráviace ťažkosti a nevoľnosť. Klasický prútený košík alebo prepravka s dobrým prúdením vzduchu je preto najlepšou a najbezpečnejšou voľbou. Z hľadiska tradície a estetiky navyše košík k hubárčeniu neodmysliteľne patrí.
Doplňujúce tipy pre ešte bezpečnejšie hubárčenie
- Nepreceňujte vlastné znalosti: Ak nie ste stopercentne istí druhom huby, poraďte sa s niekým skúsenejším alebo použite overenú hubársku aplikáciu či atlas húb.
- Rýchle spracovanie: Čerstvo nazbierané huby spracujte čo najskôr po príchode domov. Ideálne je spotrebovať ich do 24 hodín, prípadne ich usušiť, zamraziť alebo inak konzervovať.
- Pozor na staré huby: Staršia huba môže byť síce stále jedlá, avšak jej mäso môže začať hniť a skrývať mikróby. Huby s výrazne prehnitou nožičkou, klobúkom alebo s divným zápachom vždy vyraďte.
- Tepelná úprava: Prechladenie či podcenená tepelná úprava môžu spôsobiť, že huby zostanú ťažšie stráviteľné. Preto je bezpečnejšie dlhšie varenie, restovanie alebo dusenie (minimálne 15 – 20 minút).
Hubárčenie je skvelý spôsob, ako si aktívne oddýchnuť v prírode, spoznať nové miesta a odniesť si kvalitné suroviny na varenie. Pri dodržiavaní základných zásad – zbierať iba tie huby, ktoré spoľahlivo poznáte, dbať na šetrné vykrúcanie a dôsledné triedenie, ako aj využívať vhodný spôsob prepravy a skladovania – sa môžete vyhnúť zbytočným rizikám. Vtedy sa z hubárčenia stáva nielen príjemná záľuba, ale aj zdravý koníček, ktorý obohatí váš jedálniček a prinesie radosť z pobytu v lese.
