Stáva sa to rýchlejšie, než by sme čakali – kúpite si vrece zemiakov, odložíte ho do komory a keď po nich siahnete, čaká vás nepríjemné prekvapenie. Namiesto pevných hľúz nájdete zemiaky s tenkými bledými klíčkami, ktoré sa rozrastajú do všetkých strán. Vtedy prichádza otázka, ktorá trápi mnohých gazdiniek: sú takéto zemiaky ešte jedlé, alebo ich treba okamžite vyhodiť?
Môžete jesť naklíčené zemiaky? Pravda, ktorú by ste mali poznať
Stáva sa to rýchlo – odložíme vrece zemiakov a keď po ňom siahame, hľuzy už majú dlhé bledé klíčky. V hlave vyskočí otázka: sú ešte vhodné na jedenie, alebo radšej nie?
Pozrite si aj video
Ako to robili kedysi naše babičky
Staršie generácie si s podobnou situáciou veľké starosti nerobili. Klíčky jednoducho odlomili, zemiaky uvarili v šupke a ďalej to neriešili. Dnes sa však na potraviny a ich bezpečnosť pozeráme oveľa prísnejšie. Zaujíma nás nielen to, či nás zasýtia, ale aj aký vplyv môžu mať na naše zdravie. A práve tu vstupuje do hry menej známy, no dôležitý pojem – solanín.
Klíčenie je prirodzený proces, ale má háčik
Samotné klíčenie zemiakov je prirodzený biologický proces. Hľuza sa tým pripravuje na nový život a tvorí si zásoby pre rast ďalšej rastliny. Klíčky samy osebe nie sú nebezpečné, problém je skrytý inde.
S rozvojom klíčkov sa v zemiaku začne hromadiť solanín – toxická látka z radu glykoalkaloidov. Je to prírodná obrana rastliny proti škodcom a chorobám. Najviac sa koncentruje práve v klíčkoch, očkách a zelených častiach zemiakov. Konzumácia väčšieho množstva solanínu môže spôsobiť bolesti hlavy, nevoľnosť, žalúdočné ťažkosti či dokonca zvracanie a hnačku.
Znamená to, že naklíčené zemiaky musíme vyhadzovať?
Našťastie, nie vždy. Ak zemiaky ešte nie sú nahnité a stále si držia pevnú konzistenciu, dajú sa bezpečne spracovať. Stačí sa držať niekoľkých základných pravidiel.
Ako správne pripraviť naklíčené zemiaky:
- Odstráňte všetky klíčky – nešetrite a vylúpte aj najmenšie zárodky.
- Zbavte sa zelených miest – ak zemiak zozelenal, odkrojte vrchnú vrstvu aj s okolím. Radšej o pár milimetrov viac než menej.
- Dbajte na vzhľad a vôňu – ak je hľuza gumová, zapácha alebo má mäkké, zhnité časti, nepatrí do hrnca, ale do koša.
Oplatí sa olúpať dvakrát
Niektorí odborníci odporúčajú tzv. dvojité lúpanie. Najprv odstránite klasickú šupku a následne zemiak olúpete ešte raz o niečo hlbšie, aby ste mali istotu, že sa zbavíte aj zvyškov solanínu pod povrchom. Ten sa totiž nachádza najmä tesne pod šupkou.
Pomôže aj správne varenie
Tepelná úprava znižuje množstvo solanínu, aj keď ho úplne nezničí. Platí však, že varením alebo pečením sa riziko otravy výrazne znižuje. Dôležité je však jednu vec nikdy nerobiť – nepoužívajte vodu, v ktorej ste varili naklíčené či nazelenalé zemiaky. Obsahuje totiž rozpustené toxíny, ktoré môžu organizmu uškodiť.
Prečo už nestačí držať sa postupov starých mám
Kým naše babičky varili aj zemiaky vráskavé či naklíčené, dnes vieme viac o ich zložení a vplyve na zdravie. To, čo kedysi nepredstavovalo veľký problém, dnes môže byť vnímané ako riziko. V čase, keď je čerstvá zelenina dostupná počas celého roka, nemá zmysel riskovať.
Ako skladovať zemiaky, aby nevyklíčili
Ak sa chcete klíčkom úplne vyhnúť, myslite na správne uskladnenie:
- zemiaky majte vždy v suchu a tme
- ideálna teplota je 4–6 °C
- vyhnite sa plastovým taškám – lepší je prútený kôš alebo papierové vrece, kde môže prúdiť vzduch
Naklíčené zemiaky ešte nemusia byť odpad, ale treba s nimi zaobchádzať opatrne. Klíčky a zelené časti vždy dôkladne odstráňte, pri lúpaní nešetrite a radšej zemiaky dvakrát prekontrolujte. Varenie riziko znižuje, no úplne ho neodstráni. Ak sú hľuzy zmäknuté, hnilé alebo zapáchajú, nemá zmysel ich zachraňovať – v takom prípade je lepšie staviť na čerstvé a kvalitné.
