Koľko peňazí musíte mať dnes na Slovensku, aby vás považovali za bohatých? Čísla vás možno prekvapia

Keď sa vysloví slovo „bohatstvo“, mnohí si automaticky predstavia luxusnú vilu, garáž plnú drahých áut a účet s toľkými nulami, že ich radšej ani nepočítajú. Realita je však oveľa komplexnejšia. Byť bohatý dnes neznamená iba mať vysoký príjem. Ide o kombináciu majetku, stability, životných nákladov, finančných návykov a najmä pocitu istoty.

To, čo sa v Bratislave považuje za bežný mestský štandard, môže byť v menších mestách či na vidieku vnímané ako nadštandardný život. Bohatstvo preto nemá jedno univerzálne číslo. Je to skôr súhrn okolností – od hodnoty majetku až po slobodu rozhodovať o svojom živote bez každodenného stresu z peňazí.

Pozrime sa bližšie na to, ako vyzerá finančná realita slovenských domácností, kto tvorí vrchol majetkovej pyramídy a čo vlastne dnes znamená byť „bohatý“.

1. Úspory Slovákov: priemer môže klamať

Podľa bankových údajov sa priemerný zostatok na účtoch slovenských domácností pohybuje približne medzi 5 000 až 7 000 eur. Na prvý pohľad to nepôsobí zle. Problém je však v tom, že ide o priemer – a ten výrazne zvyšujú najvyššie príjmové skupiny.

Ak sa pozrieme na medián (čiže hodnotu, ktorú polovica populácie neprekročí), čísla sú citeľne nižšie. V praxi to znamená, že veľká časť domácností nemá vytvorenú dostatočnú rezervu.

Po zaplatení hypotéky alebo nájmu, energií, potravín, dopravy, školských potrieb či ďalších bežných výdavkov zostáva mnohým rodinám len minimálny priestor na systematické sporenie. Pre niektoré domácnosti je úspechom už to, ak si dokážu odložiť niekoľko desiatok eur mesačne.

Finanční analytici zároveň upozorňujú, že rast priemernej mzdy automaticky neznamená, že väčšina ľudí taký príjem reálne dosahuje. Mnohí pracujú za mzdu pod priemerom a tvorba rezervy je pre nich skôr výnimočnou situáciou než pravidlom.

2. Kto patrí medzi najbohatších na Slovensku?

Na opačnom konci spektra stojí úzka skupina obyvateľov, ktorá vlastní výraznú časť celkového majetku krajiny. Odhady hovoria, že najbohatšie jedno percento populácie môže kontrolovať približne štvrtinu až tretinu všetkých finančných a hmotných aktív.

Rozdiel medzi bežnou strednou triedou a touto elitou je výrazný. A hoci Slovensko patrí medzi menšie ekonomiky, trend koncentrácie bohatstva je podobný ako vo vyspelých krajinách – kapitál má tendenciu rásť rýchlejšie u tých, ktorí ho už vlastnia.

To vytvára výraznú majetkovú nerovnováhu. Priblížiť sa k najvyšším percentám majetkovej pyramídy je pre väčšinu populácie mimoriadne náročné.

3. Nehnuteľnosti: základ majetku slovenských rodín

Pre veľkú časť Slovákov je vlastné bývanie najväčšou investíciou života. Byt alebo dom nepredstavuje iba strechu nad hlavou, ale aj kľúčovú časť rodinného majetku.

Odhaduje sa, že nehnuteľnosti tvoria približne 80 až 90 % celkovej hodnoty majetku priemernej domácnosti. To je mimoriadne vysoký podiel. Finančné úspory, hotovosť a investície predstavujú len menšiu časť.

Prečo sú nehnuteľnosti také dominantné?

Spájajú osobnú potrebu s investíciou – bývate vo vlastnom a zároveň budujete hodnotu.
Môžu prinášať príjem – prenájom je čoraz populárnejším spôsobom pasívneho zárobku.
Často slúžia ako ochrana pred infláciou – ceny realít dlhodobo rastú rýchlejšie než mnohé iné tovary a služby.

Pre mnohých je práve vlastná nehnuteľnosť hlavným symbolom finančnej stability.

4. Investovanie: z tabu sa stáva bežná téma

Ešte pred niekoľkými rokmi bolo investovanie pre veľkú časť populácie neznámou alebo dokonca rizikovou témou. Peniaze sa držali na termínovaných vkladoch alebo v hotovosti.

Situácia sa však postupne mení. Rozmach online investičných platforiem, väčšia dostupnosť ETF fondov a rastúca finančná osveta spôsobili, že investovanie sa stáva dostupnejším aj pre ľudí s nižšími príjmami.

Stále ide o menšinu populácie, no trend je jasne rastúci. Ľudia si čoraz viac uvedomujú, že peniaze uložené bez úroku alebo s minimálnym výnosom postupne strácajú hodnotu. Dlhodobé investovanie môže byť cestou, ako si vytvoriť reálnu rezervu a postupne aj majetok.

5. Kam sa môže vývoj uberať?

Budúcnosť je vždy neistá. Ekonomické prostredie sa môže rýchlo zmeniť – či už vplyvom globálnych kríz, technologických inovácií alebo politických rozhodnutí.

Napriek tomu možno pozorovať niekoľko trendov:

Digitalizácia sprístupňuje finančné nástroje širšej verejnosti.
Mzdy síce rastú pomaly, no stabilne, čo môže postupne zlepšovať schopnosť domácností tvoriť rezervy.
Zvyšujúca sa finančná gramotnosť môže výrazne ovplyvniť spôsob, akým ľudia nakladajú s peniazmi.

Ak sa tieto faktory spoja, rozdiely medzi majetkovými skupinami by sa mohli aspoň čiastočne zmierniť.

6. Bohatstvo ako stav mysle

Odborníci sa zhodujú na jednom: vysoký príjem automaticky neznamená finančnú stabilitu. Existujú ľudia s nadpriemerným platom, ktorí žijú bez rezervy a sú závislí od mesačného príjmu.

Skutočný pocit bohatstva prichádza až vtedy, keď:

bez problémov pokryjete všetky mesačné výdavky,
máte vytvorenú rezervu minimálne na tri až šesť mesiacov života,
časť vašich peňazí pracuje za vás prostredníctvom investícií,
máte slobodu rozhodovať o svojom čase a pracovnom smerovaní.

Pre niekoho je bohatstvo synonymom luxusu. Pre iného znamená schopnosť zvládnuť nečakané situácie bez paniky a dlhov.

7. Čo z toho vyplýva?

Úspory mnohých Slovákov sú nižšie, než by zodpovedalo ideálnej finančnej bezpečnosti.
Vlastné bývanie tvorí základ majetku väčšiny domácností.
Najbohatšie percento populácie drží výraznú časť celkového bohatstva.
Investovanie síce rastie, no stále nie je bežným štandardom.
Bohatstvo je viac o istote, slobode a stabilite než o samotnom čísle na účte.

Záverečné zamyslenie

Finančná stabilita sa nebuduje zo dňa na deň. Nejde o šprint, ale o dlhodobý proces. Pravidelné odkladanie menšej sumy, rozumné investovanie, vzdelávanie sa v oblasti financií či postupné budovanie vlastného bývania – to všetko sú kroky, ktoré sa časom môžu výrazne prejaviť.

Pre niekoho je hranicou bohatstva šesťciferný zostatok na účte. Pre iného je to vedomie, že zvládne nečakané výdavky bez toho, aby sa dostal do problémov.