Preplnené skrine, zaplnené zásuvky či predmety odložené „na horšie časy“ sú v mnohých domácnostiach bežnou realitou. Hromadenie vecí môže byť úplne normálne, no v určitých situáciách môže súvisieť aj s psychologickými faktormi. Odborníci upozorňujú, že spôsob, akým nakladáme s predmetmi, môže prezradiť niečo o našich návykoch, zvykoch či emocionálnom prežívaní – no neznamená to automaticky psychickú poruchu.
Videá o správaní pri ADHD ako doplnkový obsah
V pôvodnom článku bolo zaradené video o ADHD:
Prečo si ľudia nechávajú veci dlhšie, než ich potrebujú
Existuje niekoľko overených dôvodov, prečo si ľudia ukladajú predmety, ktoré už nevyužívajú:
🔹 1. Sentimentálna hodnota
Fotografie, listy, suveníry či oblečenie môžu predstavovať spomienky alebo pripomienku dôležitej udalosti.
Je prirodzené, že takéto predmety si ľudia nechávajú.
🔹 2. Pocit istoty
Predmety nám niekedy dodávajú pocit pripravenosti – napríklad „možno sa to raz zíde“.
Toto je veľmi rozšírený a normálny spôsob uvažovania.
🔹 3. Úspornosť a praktické myslenie
Mnohí ľudia nechcú vyhadzovať funkčné veci, pretože to považujú za nehospodárne alebo ekologicky nevhodné.
🔹 4. Nedostatok času alebo organizácie
Nie každý má priestor, čas či energiu pravidelne triediť predmety.
To však neznamená psychickú poruchu – ide o bežný organizačný problém.
Kde je hranica medzi bežným hromadením a poruchou
Odborníci rozlišujú medzi:
✔️ Bežným zhromažďovaním vecí (normálne správanie)
- človek vie v priestore fungovať
- dokáže sa vecí zbaviť, keď to potrebuje
- veci neobmedzujú jeho život
- rozhodovanie o vyhadzovaní neprináša silnú úzkosť
❗ Poruchou zhromažďovania (hoarding disorder)
Toto je oficiálna psychiatrická diagnóza, ktorú je možné potvrdiť len odborníkom.
Vyžaduje splnenie týchto kritérií:
- Trvalá neschopnosť zbavovať sa predmetov, aj keď sú bez hodnoty.
- Výrazné zaplnenie obytného priestoru, ktoré bráni v jeho bežnom používaní (napr. nemožno variť, spať na posteli, používať kúpeľňu).
- Úzkosť alebo stres pri pokuse vyhodiť predmety.
- Znížená kvalita života, sociálna izolácia alebo bezpečnostné riziká.
Ide teda o stav, ktorý je závažný a pomerne zriedkavý. Väčšina ľudí, ktorí si doma niečo odkladajú, nemá žiadnu psychickú poruchu.
Je hromadenie spojené s inými poruchami?
Výskumy ukazujú, že u niektorých ľudí sa porucha zhromažďovania môže vyskytovať:
- samostatne
- alebo spolu s obsedantno-kompulzívnou poruchou (OCD)
Súvislosť s ADHD existuje len v tom zmysle, že ľudia s ADHD môžu mať väčší problém s organizáciou, ale nie je pravda, že ADHD spôsobuje hromadenie.
Riziká extrémneho hromadenia
Len pri skutočne extrémnych prípadoch môžu nastať problémy ako:
- zvýšené riziko úrazov (pády)
- riziko požiaru
- problémy s hygienou a škodcami
- narušenie sociálnych kontaktov
Tieto riziká sa týkajú len malej skupiny ľudí s klinickou diagnózou.
Čo robiť, ak máte pocit, že „tých vecí je už priveľa“
Ak máte dojem, že vás veci začínajú zahlcovať, overené postupy sú tieto:
✔️ Urobiť malé kroky
Začať s jednou zásuvkou, jednou policou či jednou kategóriou predmetov.
✔️ Stanoviť si jednoduché kritériá
Napríklad: Použil som to v posledných 12 mesiacoch?
✔️ Požiadať o pomoc
Niekedy pomôže nestranný člen rodiny alebo priateľ.
Ak však ide o dlhodobý problém spojený s úzkosťou, vhodné je obrátiť sa na psychológa.
✔️ Neodsudzovať sa
Hromadenie vecí je veľmi bežné a vo väčšine prípadov nepredstavuje psychickú poruchu.
Zhrnutie
- Hromadenie vecí je vo väčšine prípadov normálne správanie.
- Psychologické dôvody môžu hrať rolu, no zďaleka nie vždy ide o poruchu.
- Porucha zhromažďovania má presne definované kritériá a je odlišná od bežného neporiadku.
- Organizácia vecí a úprava priestoru môžu zlepšiť pocit pohody, ale nie každý, kto má veľa vecí, potrebuje odbornú pomoc.
