Pred niekoľkými rokmi sa o stavbách z húb hovorilo najmä ako o výskumnom smere alebo dizajnovej kuriozite. Dnes už však máme k dispozícii reálne prototypy, experimentálne stavby a overené technologické postupy, ktoré ukazujú, že mycélium – podhubie húb – môže slúžiť ako ekologický materiál s praktickým využitím. Nejde zatiaľ o náhradu tradičného stavebníctva, ale o doplnkový materiál s veľkým potenciálom.
Video k projektu MycoHab
Projekt MycoHab má zverejnené aj oficiálne prezentačné video, ktoré ukazuje spôsob prípravy materiálu, jeho vlastnosti a experimentálne využitie v Namíbii:
Namíbia: mycélium ako riešenie dvoch problémov naraz
V Namíbii prebieha projekt MycoHab, ktorý sa snaží prepojiť pestovanie húb, spracovanie inváznych drevín a výrobu stavebných panelov z mycélia. Fakty sú nasledovné:
✔️ Overené informácie
- Namíbia má dlhodobo nedostatok dostupného bývania.
- Veľkú časť krajiny pokrývajú invázne kroviny (encroacher bush), ktoré zhoršujú stav pôdy a využívajú sa prevažne na spaľovanie.
- Projekt MycoHab tieto kroviny rozdrví na substrát pre pestovanie húb, najčastejšie hlivy ustricovej.
- Po zbere húb sa prerastený materiál tepelne upraví, čím vznikne mycéliový kompozit použiteľný ako izolačný alebo výplňový stavebný materiál.
- Výsledné bloky sú ľahké, majú dobré izolačné vlastnosti a sú nehorľavé, čo potvrdzuje viacero nezávislých výskumov mycéliových materiálov.
- Projekt funguje v pilotnej fáze, teda nejde o masovú výstavbu, ale o testovanie životaschopnosti technológie v praxi.
❗ Upresnenia
- Mycéliové bloky sa nepoužívajú ako nosný stavebný prvok, ale ako izolácia alebo výplň, čo je v súlade so súčasnými technickými normami.
- Uvádza sa, že mycéliové materiály môžu viazať uhlík, ale presné množstvá sa líšia podľa technológie a zdroja biomasy, preto ich nie je možné univerzálne kvantifikovať bez kontextu.
- Informácie o tom, koľko biomasy je potrebné na konkrétny dom, sú orientačné a nie sú všeobecne štandardizované.
Český projekt Samorost: overený experiment s mycéliovou izoláciou
V Česku bol predstavený demonštračný dom Samorost, ktorý slúži na testovanie mykocytového kompozitu vytvoreného zo subtrátu prerasteného mycéliom lesklokôrky lesklej.
Fakty, ktoré sú preukázateľné
- Materiál sa vyrába z odpadovej biomasy (napr. piliny, papier, kartón).
- Kompozit má tepelnoizolačné a akustické vlastnosti, ktoré umožňujú jeho využitie ako alternatívu k syntetickým izoláciám.
- Je nehorľavý a po skončení životnosti kompostovateľný, čo potvrdzujú laboratórne testy.
- Samorast slúži ako testovací prototyp, nie ako bežná obývaná stavba.
- Materiál zatiaľ nie je vhodný pre všetky typy stavebných konštrukcií, napríklad pre trvalé vonkajšie zateplenie veľkých budov.
Kde sa mycélium využíva dnes – fakty bez sci-fi
Stavebníctvo (experimentálne využitie)
Mycéliá sa používajú najmä:
- ako izolačné panely
- ako výplň nenosných konštrukcií
- v modulárnych a krátkodobých stavbách
- v demonštračných projektoch
Nosné konštrukcie z mycélia sa zatiaľ komerčne nepoužívajú, pretože materiál nie je odolný voči vode a jeho dlhodobá životnosť v exteriéri sa stále skúma.
Móda a dizajn
- Firmy ako MycoWorks a Bolt Threads vyrábajú mycéliové alternatívy kože, využívané v kabelkách, obuvi a doplnkoch.
- V dizajne sa z mycélia vyrába nábytok, svietidlá a akustické panely.
Pohrebníctvo
- Existujú rozložiteľné rakvy z mycélia, ktoré sa používajú najmä v ekologických pohrebných službách.
- Rozkladajú sa v priebehu niekoľkých týždňov až mesiacov, v závislosti od podmienok pôdy.
Čo mycélium nie je
Aby bol článok úplne pravdivý, treba uviesť aj limity:
- Nejde o materiál, ktorý by v blízkej budúcnosti nahradil betón alebo oceľ.
- Nie je vhodný ako nosný prvok.
- Vyžaduje suché prostredie, pretože je citlivý na vlhkosť.
- Jeho využitie je zatiaľ prevažne experimentálne, hoci potenciál má veľmi veľký.
Mení mycélium budúcnosť stavebníctva?
Mycélium pravdepodobne nevytvorí mestá z húb, ale výskumy potvrdzujú, že môže byť výborným izolačným, ekologickým a nízkouhlíkovým doplnkovým materiálom. Príklady z Namíbie či Česka ukazujú, že nejde len o teóriu – technológia funguje, no zatiaľ v obmedzenom rozsahu.
Je to jeden z naj perspektívnejších biomateriálov, ktorý ukazuje, ako môže budúce stavebníctvo kombinovať ekológiu, dostupnosť a cirkulárnu ekonomiku.
