Antarktída, najchladnejší kontinent na planéte, sa stáva jedným z hlavných symbolov klimatickej krízy. Západoantarktický ľadový štít patrí medzi najzraniteľnejšie oblasti Zeme a jeho postupné oslabovanie môže mať v budúcnosti dramatické následky pre hladinu oceánov aj pre život miliónov ľudí.
Hladina morí môže stúpnuť o niekoľko metrov – ale v horizonte storočí
Vedci dlhodobo upozorňujú, že ak by sa celý Západoantarktický ľadový štít zrútil, svetové oceány by sa zvýšili približne o tri až štyri metre. Takýto scenár by mal katastrofálne dôsledky pre pobrežné mestá, infraštruktúru a poľnohospodárstvo.
Dôležité je však zdôrazniť, že nejde o bezprostrednú hrozbu. Podľa odborníkov sa celý proces odohráva v horizonte storočí až tisícročí. Niektoré časti, ako ľadovec Thwaites nazývaný aj „ľadovec súdneho dňa“, sa už dnes topia zrýchleným tempom a môžu prispieť k citeľnému rastu hladiny mora ešte počas tohto storočia – v rozmedzí niekoľkých desiatok centimetrov. To je však už dosť na to, aby sa výrazne zvýšilo riziko častejších záplav v nízko položených oblastiach.
Video: Vedci dlhodobo upozorňujú na globálne zmeny, ktoré môže spôsobiť topenie ľadovcov
Ekosystémy sú už teraz pod tlakom
Rozpúšťanie ľadu sa netýka iba ľudí, ale aj zvierat, ktoré sú priamo závislé od stabilného morského ľadu. Najväčšie riziko hrozí tučniakom cisárskym, ktorých mláďatá sa vyvíjajú na zamrznutej ploche. Ak ľad zmizne príliš skoro, kolónie môžu stratiť celé generácie potomkov. Podobne sú v ohrození tulene či kril, ktorý tvorí základ potravy pre mnohé morské druhy.
Ďalším problémom je zmena oceánskej cirkulácie. Keď sa do mora dostáva veľké množstvo sladkej vody z topiaceho sa ľadu, môže to oslabiť prúdy, ktoré rozvádzajú živiny a regulujú klímu celej planéty.
Čo môžeme urobiť?
Podľa klimatológov je rozhodujúce tempo, akým budeme pokračovať v spaľovaní fosílnych palív. Ak sa podarí udržať globálne oteplenie pod hranicou 1,5 °C, riziko rýchleho kolapsu antarktických ľadovcov sa výrazne zníži. Ak však emisie skleníkových plynov porastú, proces sa môže urýchliť a stať nezvratným.
Medzinárodné dohody ako Antarktická zmluva síce regulujú ťažbu a ochranu tohto kontinentu, no vedci upozorňujú, že tieto opatrenia nestačia. Potrebné sú systémové zmeny v energetike, priemysle a doprave, ktoré znížia množstvo oxidu uhličitého v atmosfére.
Antarktída – ľadový kontinent s obrovským významom
Antarktída má rozlohu 13,66 milióna km² a ukrýva až 70 % všetkej sladkej vody na Zemi. Priemerná hrúbka jej ľadového príkrovu dosahuje takmer dva kilometre. Kontinent je známy aj tým, že drží rekord v najnižšej nameranej teplote na Zemi – −89,2 °C.
Aj keď ide o najmenej obývaný kontinent, dianie na ňom má zásadný vplyv na budúcnosť celej planéty. Jeho ľadovce fungujú ako akási klimatická poistka, ktorá reguluje hladinu morí a stabilitu ekosystémov.
Hoci kolaps obrovského ľadovca v Antarktíde nehrozí okamžite, vedci jasne hovoria: zmeny sa už začali a budú pokračovať. Každý centimeter, o ktorý sa zvýši hladina mora, znamená väčšie riziko záplav, erózie pobrežia a straty územia. Čas na spomalenie týchto procesov máme ešte dnes – a rozhodujúce bude, či dokážeme rýchlo a účinne znížiť emisie skleníkových plynov.
