Skúsme na chvíľu zavrieť oči a predstaviť si svet, v ktorom nikdy nenastal 1. január 1993 – deň, keď Československo zaniklo a namiesto neho vznikli dva samostatné štáty. Žiadne hranice, žiadna nová mena, len spoločný, silný a stabilný štát v srdci Európy. Ako by dnes vyzeral náš každodenný život v spoločnej republike? Vďaka pokročilej simulácii umelej inteligencie sa môžeme pozrieť na veľmi realistický a zároveň optimistický scenár.
Československo ako európska veľmoc?
Umelá inteligencia predpovedá, že spoločné Československo by v súčasnosti malo viac ako 16 miliónov obyvateľov, čo by mu dávalo výraznú výhodu v rámci Európskej únie. Praha by síce zostala hlavným mestom federácie, ale Bratislava by už dávno nebola iba mestom „na druhej koľaji“. Naopak – bola by silným a rešpektovaným centrom slovenskej časti štátu, s výraznou autonómiou, vlastnými inštitúciami a omnoho výraznejším kultúrnym a ekonomickým vplyvom.
Na medzinárodnom poli by Československo získalo podstatne silnejšie postavenie než dnešné dva oddelené štáty. Pri rokovaniach v Bruseli, OSN či NATO by bolo hlas 16-miliónovej krajiny výrazne počuť, čo by znamenalo viac možností, výhodnejšie dohody a väčšiu prestíž na diplomatickej úrovni.
Spoločná ekonomika: bohatší ľudia, menej bariér
Podľa simulácie by Československo patrilo medzi dvadsať najbohatších krajín sveta. Ako je to možné? Predovšetkým preto, že spoločná ekonomika by fungovala bez mnohých dnešných obmedzení – firmy by nemuseli riešiť rôzne daňové systémy, legislatívu ani administratívne prekážky.
Obrovskou výhodou by bol spoločný trh. Automobilový priemysel v Mladej Boleslavi a Trnave by spolupracoval namiesto konkurovania. Ostravské a košické oceliarne by vytvorili jeden z najsilnejších hutníckych centier v Európe. Poľnohospodárstvo by ťažilo z jedinečného spojenia českého obilníc a slovenských vinohradov a ovocných sadov, čo by ešte zvýšilo atraktivitu regiónu aj v zahraničí.
Menou by naďalej zostala spoločná koruna, čím by odpadli komplikácie s výmennými kurzami a prevodmi medzi krajinami. Podľa výpočtov AI by dokonca spoločná ekonomika lepšie zvládala krízy vrátane pandémie z roku 2020, pretože hospodárske opatrenia by sa prijímali rýchlejšie a efektívnejšie.
Kultúrne zbližovanie bez straty identity
Život v spoločnom štáte by intenzívnejšie prelínal kultúrne tradície oboch národov. Čeština a slovenčina by zostali rovnocenné a v médiách, kinách či divadlách by bolo úplne bežné striedanie jazykov. Pre Slovákov by nebol žiadny problém sledovať české televízne programy a naopak.
Festivaly ako karlovarský filmový festival a trenčianska Pohoda by si navzájom pomáhali pri lákaní turistov a svetových hviezd. Slovenskí hudobníci, herci a umelci by mali lepšie príležitosti presadiť sa v Česku a česká kultúra by bola rovnako prirodzenou súčasťou slovenského života ako kedysi.
Šport – symbol spoločnej hrdosti
Spoločný štát by mal obrovský vplyv na športové úspechy. Predstavme si hokejový tím, ktorý by spájal hviezdy NHL ako David Pastrňák, Martin Nečas, Tomáš Tatar či Juraj Slafkovský. Spoločná futbalová reprezentácia by bola silnejšia, mala by pravidelný úspech na medzinárodných turnajoch a olympijské hry by prinášali oveľa viac medailí. Šport by tak významne posilňoval národnú súdržnosť a spoločnú hrdosť.
Politika kompromisov a hľadanie rovnováhy
Politická scéna by sa musela vyrovnať s potrebou kompromisov medzi oboma národmi. Vláda by bola vždy zložená z koalícií českých aj slovenských strán, čo by síce mohlo spomaľovať rozhodovacie procesy, ale zároveň by to vytváralo stabilnejšie a konsenzuálne riešenia.
V Bratislave by fungovalo špeciálne ministerstvo pre slovenské záležitosti, podobne ako je to vo federatívnych štátoch ako Švajčiarsko či Belgicko. To by zabezpečovalo, že záujmy Slovákov sú vždy vypočuté a rešpektované.
Potenciálne riziká, ktoré by mohli narastať
Ani spoločné Československo by však nebolo ideálne a bez problémov. Rozdiely medzi bohatšími českými regiónmi a ekonomicky slabšími oblasťami Slovenska by naďalej existovali a pravdepodobne by čas od času vyvolávali napätie a diskusie o spravodlivejšom prerozdeľovaní financií.
Simulácia pripúšťa aj riziko politických kríz, keď by niektoré regióny žiadali väčšiu autonómiu. No vďaka silnej ekonomike a prepleteným kultúrnym väzbám by ani tieto krízy pravdepodobne neviedli k rozpadu spoločného štátu.
Pohľad expertov: „Československo malo veľký potenciál“
Historiografia aj ekonómia sa zhodujú, že Československo mohlo fungovať efektívne, ak by boli splnené určité podmienky. Spoločná identita, blízke jazyky a vzájomné porozumenie by boli výhodou, ktorá by dlhodobo prevážila nad nevýhodami.
Simulácia jasne ukázala: Československo malo potenciál stať sa jedným z najúspešnejších štátov Európy, čo by výrazne ovplyvnilo život každého z nás.
A kto vie, možno niekde v paralelnom vesmíre sa tento scenár práve odohráva…
