BRATISLAVA 16. novembra (WEBNOVINY) – Predstavitelia štyroch strán bývalej vládnej koalície sa dohodli, že znovu predložia novelu zákona o stavebnom sporení. „Aby bol dosiahnutý ten cieľ, ktorý predtým dosiahnutý nebol, pretože pár poslancov za SaS nezahlasovalo za túto novelu,“ povedal v stredu minister financií Ivan Mikloš. Parlament však nemôže hlasovať o odmietnutom zákone skôr než uplynie polročná lehota.
Hovorca ministra financií Martin Jaroš doplnil, že nechcú pred uplynutím tejto lehoty predkladať to isté, pretože to nie je možné. V súčasnosti sa podľa neho analyzujú právne a ekonomické možnosti, ako by sa do systému stavebného sporenia dalo ešte vstúpiť.
Parlament v druhej polovici októbra nakoniec neschválil prezidentom vrátenú novelu. Chýbalo im na to päť hlasov poslancov zo strany SaS. Jaroš povedal, že na dosiahnutie zmien je potrebná aj politická vôľa. Šéf strany SaS Richard Sulík sa už pred pár dňami vyjadril, že jeho strana je ochotná podporiť zmeny v stavebnom sporení, na čo vie garantovať 18 hlasov v parlamente. Zvyšné hlasy Obyčajných ľudí Sulík už podľa vlastných slov garantovať nemôže, keďže dohoda s Igorom Matovičom platila iba do založenia jeho strany.
Neschválením novely SR podľa Mikloša prišla o vyše 30 mil. eur ročne, pričom s úsporou sa počítalo od roku 2013.
Zmena v štátnej prémii
Pôvodný návrh hovoril o zmenách v systéme vyplácania štátnej prémie. Od nového roka sa mal zmeniť výpočet nároku na prémiu podľa toho, v akom kvartáli je zmluva uzavretá. No týkalo by sa to len prvého roka sporenia a nových klientov. Zároveň sa navrhovalo, že výška štátnej prémie by sa určovala v zákone o štátnom rozpočte a nie podľa vzorca. Rezort financií dokonca uvažoval aj o tom, že kvôli úspore v štátnej kase zníži výšku štátnej prémie na 15 eur zo súčasných 66,39 eura. Malo sa obmedziť aj poberanie štátnej prémie počas čerpania a splácania medziúveru. Novela zároveň určovala maximálnu výšku poplatkov.
Motivačný charakter prémie
Štátna prémia má podľa stavebných sporiteľní motivačný charakter. Ak by sa znížila, odrazilo by sa to v objeme prostriedkov, ktoré budú stavební sporitelia sporiť a samozrejme aj v objeme financií, ktoré stavebné sporiteľne každoročne formou úverov uvoľňujú do financovania bývania. No želaná úspora by sa podľa nich nedostavila, pretože pokles objemu stavebnej výroby a zamestnanosti v sektore výstavby a obnovy bývania spôsobí oveľa vyšší pokles príjmov štátneho rozpočtu, ako bude úspora z neposkytnutej štátnej prémie.