Deň pred voľbami našli 350-tisíc falošných lístkov
Volební pozorovatelia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) v pondelok konštatovali, že voľby v Bulharsku sa konali „v súťaživom prostredí za dodržania základných práv občanov a boli dobre zorganizované„.
Viacero incidentov počas predvolebnej kampane však podľa OBSE znížilo dôveryhodnosť štátnych inštitúcií a celý proces bol negatívne ovplyvnený obvineniami z kupovania hlasov. „Keď sa pozriete na nedôveru medzi politickými stranami ako aj na súčasné ekonomické problémy, ide o negatívny vývoj,“ povedal šéf misie OBSE Eoghan Murphy, ktorý však voľby hodnotí celkovo pozitívne.
Bulharské úrady v sobotu oznámili, že zadržali 350-tisíc ilegálnych volebných lístkov, ktoré objavili v súkromnej tlačiarenskej firme poverenej dodaním časti volebných hárkov pre sledované nedeľňajšie voľby v najchudobnejšej krajine EÚ.
Nález pobúril najmä socialistickú stranu, ktorej šéf Sergej Stanišev priamo obvinil najsilnejšiu stranu expremiéra Bojka Borisova a jeho exministra vnútra Cvetana Cvetanova z pokusu o manipuláciu hlasovania. Stanišev poukázal, že 350-tisíc volebných lístkov predstavuje 10 percent očakávaného počtu oprávnených voličov, ktorí prišli v nedeľu k volebným urnám.
Borisovova konzervatívna strana Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB) obvinenia odmieta a vedenie samotnej tlačiarne neďaleko Sofie tvrdí, že papiere plánovali zničiť.
Vyplýva to z prvých čiastočných výsledkov hlasovania po spočítaní takmer 70 percent hlasov. Podľa nich získala Borisovova strana Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB) viac ako 31 percent hlasov, kým socialistická Koalícia za Bulharsko (KB) strana viac ako 27 percent.
Na treťom mieste by malo skončiť Hnutie za práva a slobody (DPS) zastupujúce tureckú menšinu. To získalo viac ako 9-percentnú podporu voličov.
Do 240-členného parlamentu by sa mala dostať aj nacionalistická Ataka s takmer 8-percentným ziskom. Žiadna ďalšia strana zrejme neprekročí 4-percentný prah potrebný na vstup do zákonodarného zboru, čo výrazne komplikuje vytvorenie novej vlády.
Bulharskom v januári a februári otriasali mohutné demonštrácie, ktoré neskôr prerástli do občianskych nepokojov namierených proti celkovej situácii v najchudobnejšej krajine EÚ.
Výsledkom bola rezignácia Borisovovej vlády a stanovenie májového termínu predčasných volieb. Ich cieľom bolo ukončiť politickú krízu, ktorá oslabila ekonomickú stabilitu krajiny.