Béla Bugár je päť rokov predsedom Most-Híd.
Ako si spomínate na obdobie spred piatich rokov, keď vznikala strana Most-Híd?
Vtedy napätie v slovensko-maďarských vzťahoch bolo dosť vážne. Ale s SMK už neboli ochotné rokovať ani iné opozičné strany. Keď sme založili stranu, došlo k upokojeniu vzťahov. Nie je všetko vyriešené, ale upokojenie bolo cítiť. Veď v tom období bolo viacero protestov na oboch stranách hranice. Pamätáme sa, čo robil Slota napríklad v Komárne. Toto skončilo a nielen tým, že Slota sa do parlamentu nedostal. Skončilo to aj preto, že sme začali problémy riešiť inak. Aj keď nehovorím, že sú vyriešené. Ale dokázali sme prijať oveľa lepšiu úpravu používania menšinových jazykov, ako keď SMK malo dvadsať poslancov v parlamente.
Ako nová strana ste sa hneď dostali do vlády. Vo vláde ste však so všetkým nepochodili.
Riešili sme však také veci, ktoré niekto neriešil. Snažili sme sa pomôcť regiónu Rimavskej Soboty, ktorá je najtvrdšie skúšaným regiónom. Je tam najvyššia nezamestnanosť. Doniesli sme do okresov najviac postihnutých nezamestnanosťou 15 000 nových pracovných miest. To sa nám podarilo za jeden a polroka.
Vidíte aj negatíva?
Keď sme sa dostali do vlády ako nová strana, prilepili sa na nás hneď ľudia, ktorých sme nepoznali a neskôr nám spôsobovali problémy. Museli sme sa s nimi rozlúčiť. Dnes je strana stabilná. Povedali sme čo chceme a ako riešiť. Sme čitateľnou stranou pre našich partnerov aj sympatizantov.
Dá sa teda vylúčiť, že dôvodom pre vznik strany pred piatimi rokmi bola skutočnosť, že ste neuspeli v kandidatúre na post predsedu SMK?
Hneď vtedy som vyhlásil, že opúšťam politiku. Potom však bol na mňa vyvíjaný veľký tlak. Chodili za mnou ľudia, že by to bola škoda, keby som skončil. Dostával som množstvo meilov a listov, aby som to neurobil. Za dva týždne sa nám vtedy podarilo vyzbierať potrebné množstvo podpisov na registráciu strany. Aj to hovorí o tom, že tlak bol skutočný a očakávania veľké.
O niekoľko mesiacov ste získali vo voľbách osem percent.
Aj to ukázalo, že existovala vôľa, aby som neodišiel z politiky.
Naplnila vaša strana to, čo ste si dali aj do názvu? Teda bola premostením?
Čiastočne. Vedeli by ste si predstaviť, že niektorá z vlád by sa dokázala ospravedlniť v takých prípadoch ako bola kauza Hedviga? Už to, že vláda sa ospravedlnila Hedvige, hovorí o zmene vnímania Maďarov na Slovensku. Prijali sme tiež zákon o používaní menšinových jazykov, ktorý bol významným krokom dopredu. Na základe tohto zákona môžu byť umiestnené dvojjazyčné tabule aj tam, kde to nebolo možné. Zachránili sme napríklad v Senci a v Rožňave možnosť dvojjazyčnosti.
Je teda všetko v poriadku?
Nie. Sú určité problémy aj s vykonávaním týchto predpisov. Ale dokázali sme presadiť prijatie takých zákonov, ktoré pred vstupom strany Most-Híd do parlamentu sa nikdy nikomu presadiť nepodarilo.
V čom nastala zmena zmýšľania? Zmenili sa Slováci, alebo Maďari?
Zmenila sa rétorika. Zmenilo sa ovzdušie. Všetky menšinové otázky v našej strane vždy najskôr prerokovávame so Slovákmi. Nad zákonom o používaní menšinových jazykov sme sedeli viac dní. Ale tí, s ktorými sme diskutovali, pochopili, že tieto návrhy nie sú proti nim. Je veľmi dôležité, aby sa príslušníci menšín cítili komfortne. Je to dôležité nielen pre menšiny. Je to dôkaz občianskych slobôd v krajine. To znamená, ak chce niekto hovoriť na zmiešaných územiach na úrade v materinskom jazyku, nikto mu to nemôže zakázať. Na druhej strane sme medzi našimi poslancami nemali takých ľudí ako boli Pál Csáky a Miklós Duray, ktorí vyostrovali situáciu.
Boli to extrémisti?
Nehovorím, že boli extrémisti, ale nevedeli vážiť slová a citlivo pristupovať k riešeniu problémov. Napríklad, stále žiaľ existuje uznesenie NR SR, že Benešove dekréty sú nedotknuteľné, aj keď tucet dekrétov robí problémy ľuďom vo vlastníckych vzťahoch na základe príslušnosti k národnosti. Toto uznesenie vzniklo ako reakcia na to, keď o tom hovoril Csáky ako predseda SMK z Maďarska. Uznesenie navrhla SNS ako reakciu na jeho výroky. My slová vážime. Samozrejme, že nie je jednoduché zastupovať záujmy menšín už len preto, že v parlamente sa primárne touto agendou zaoberáme ako jediní.
