Po ukončení podporných schém je možné od júla očakávať druhú vlnu prepúšťania, najmä pri umelo podporených pracovných miestach, ktoré by pravdepodobne zanikli bez ohľadu na pandémiu. Upozorňuje na to analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
Viac o téme: Ekonomické dopady koronavírusu
Opatrenia sa však podľa neho ukončia až v čase, keď by sa mal už štartovať aj ekonomický rast. Podobne ako počas posledného leta by tak vyšší prítok nezamestnaných do evidencie úradov práce mohla kompenzovať vyššia absorpcia nezamestnaných trhom práce.
Druhá vlna prepúšťania by tak mala podľa analytika len dočasne oddialiť, resp. spomaliť pokrízový pokles nezamestnanosti.
Rast miezd aj zahraničných pracovníkov?
Ekonomika by sa mohla podľa Koršňáka dostať na úrovne spred COVID krízy už na prelome rokov 2021 a 2022, miera nezamestnanosti sa na úrovne z konca roku 2019 pravdepodobne nedostane skôr ako v druhej polovici roka 2023.
Upozorňuje na to, že nezamestnanosť je v súčasnosti už 3 percentuálne body nad úrovňou spred pandémie a na predpandemické úrovne by sa mala vracať len veľmi pomaly.
Nezamestnanosť vyššiu ako 15 percent má osem okresov na Slovensku
„Pre dlhodobé nerovnováhy na trhu práce je možné očakávať, že niektoré regióny a sektory ekonomiky by už v závere tohto roka mohli pociťovať akútny nedostatok vhodnej pracovnej sily, čo by mohlo opätovne zvýšiť tlak na rast miezd i dovoz pracovnej sily zo zahraničia,“ dodal analytik UniCredit Bank.
Znížená nezamestnanosť
Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku sa v máji medzimesačne znížila o 0,08 percentuálneho bodu na 7,92 percenta. Medziročne miera nezamestnanosti na Slovensku však v minulom mesiaci stúpla o 0,72 percentuálneho bodu.
Počet uchádzačov o zamestnanie pripravených ihneď nastúpiť do práce dosiahol máji tohto roka 217 162 osôb, čo je v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom pokles o 2 131 osôb.
