BRATISLAVA 31. januára (WebNoviny.sk) – Opozičný poslanec NR SR Ján Budaj (OĽaNO) vyzval predsedu parlamentu Andreja Danka (SNS) na diskusiu o zrušení Mečiarových amnestií. Povedal to na tlačovej besede po tom, čo sa významné osobnosti ústavného a trestného práva aj iných právnych odvetví vyjadrili, že zrušiť amnestie Vladimíra Mečiara ústavným zákonom je v právnom štáte legálnym a legitímnym prostriedkom.
Slovenská republika by podľa 26 renomovaných odborníkov takýmto krokom poskytla účinnú ochranu základným právam obetí amnestovaných skutkov a plnila svoje medzinárodné záväzky. Tiež by sa zvýšila autorita a dôveryhodnosť presadzovania práva a spravodlivosti na Slovensku.
Budaj poďakoval odborníkom z justície
Danko podľa Budaja v minulosti povedal, že ak renomovaní odborníci povedia, že sa má o zrušení amnestií rokovať a že sa dajú zrušiť, nemá problém zrušenie amnestií podporiť. Podľa Budaja taký výrazný a zreteľný hlas zaangažovanej verejnosti, prečo sa zrušiť amnestie dajú, a majú, dnes existuje, za čo odborníkom Budaj poďakoval.
„Žiadam pána predsedu SNS Andreja Danka, aby sme sa stretli a aby sme prerokovali, či je stanovisko pre SNS odborným stanoviskom, ktoré zoberú do úvahy,“ povedal s tým, že by si prial, aby návrh zákona na zrušenie amnestií prešiel aj druhým čítaním parlamentu.
Zrušte Mečiarove amnestie, vyzvali odborníci z justície
Most-Híd podporí zrušenie Mečiarových amnestií
Mečiarove amnestie považuje KDH sú traumatizujúce
„NR SR už vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa zločiny prekryli vtedajším rozhodnutím pána Mečiara. Po 20 rokoch máme dokument potvrdzujúci, že išlo o zločin. NR SR ich označuje za udalosti hodné poľutovania,“ dodal Budaj na margo toho, že v decembri poslanci schválením návrhu Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky o amnestiách z roku 1998, odsúdili zavlečenie Michala Kováča ml. do cudziny dňa 31. augusta 1995.
Únos bol nielen hrubým zásahom do ľudských práv a základných slobôd, ale aj činom poškodzujúcim dobré meno Slovenskej republiky.
Návrh okrem opozície podporili aj poslanci Mosta-Híd
Poslanci NR SR v decembri posunuli do druhého čítania návrh poslanca Jána Budaja (OĽaNO) na zrušenie Mečiarových amnestií.
Návrh podporili okrem opozičných aj všetci prítomní poslanci za koaličnú stranu Most-Híd. Budajovi ide o amnestie udelené bývalým predsedom vlády Slovenskej republiky Vladimírom Mečiarom, ktorý vykonával niektoré oprávnenia prezidenta Slovenskej republiky v roku 1998.
Budaj zdôrazňuje, že neoddeliteľnou súčasťou a podmienkou právneho štátu je také konanie a rozhodovanie ústavných činiteľov, ktoré je založené na prirodzenej spravodlivosti a slušnosti a nevyvoláva podozrenie zo zneužívania verejných funkcií a právneho poriadku.
Amnestie niekdajšieho premiéra Mečiara však podľa neho vyvolávali podozrenia, že ide o zamedzenie dôsledného vyšetrenia a spravodlivého uzavretia trestných činov súvisiacich so zavlečením občana Slovenskej republiky do zahraničia.
Vozár vysvetlil, ako vznikla výzva
Najhlavnejším dôvodom na zrušenie Mečiarových amnestií je nastolenie elementárnej spravodlivosti a práva, uviedol pre médiá člen Súdnej rady SR a jeden zo signatárov zverejnenej výzvy riaditeľ Ústavu štátu a práva SAV Jozef Vozár.
Vyhlásenie popísali aj viacerí súčasní sudcovia Najvyššieho súdu SR Elena Berthotyová, Dušan Čimo, Rudolf Čirč, Zuzana Ďurišová, Miroslav Gavalec, Juraj Kliment, Peter Paluda a Peter Szabo. Podpísala sa ho aj známa advokátka Zuzana Čaputová či Daniel Lipšic a viacerí odborníci na právo z akademickej obce. Medzi nimi riaditeľ Ústavu štátu a práva SAV Jozef Vozár a riaditeľka Ústavu medzinárodného a európskeho práva Právnickej fakulty UPJŠ Martina Jánošíková.
Časť politickej reprezentácie je presvedčená, že zrušeniu amnestií ústavným zákonom bránia všeobecné princípy práva. Vyhlásením odborníci chceli vyvrátiť pochybnosti, vysvetlili svoju motiváciu signatári.
Ako uviedol Vozár, za takmer 20 rokov od vyhlásenia Mečiarových amnestií nebolo na Slovensku väčšie porušenie a zneužitie práva. Zároveň ich zrušenie by bola výstraha pre všetkých politikov do budúcnosti. Bolo by to príkladom toho, že demokratické inštitúcie sa dokážu vysporiadať aj s takým zneužitím práva ako to bolo v prípade Mečiarových amnestií.
Vozár vysvetlil, ako vznikla výzva. Podľa jeho slov dostal od mladého kolegu náčrt problému a potom sa začali baviť o tom, kto by to mohol všetko podpísať. Každá z osobností dodala svoj text, začal sa tak nabaľovať a až sme zhodli na finálnom texte. Uviedol, že boli ľudia, ktorým to poslali a neozvali sa. Nepovedali, že nechcú, ale neodpovedali. Väčšina, ktorú oslovili, podpísala a súhlasila, dodal.
