BRATISLAVA 30. marca (WEBNOVINY) – Riešenie problému s Maďarskom o rozdávaní maďarského občianstva musí vláda preniesť na pôdu Európskej únie, nazdáva sa podpredseda KDH Július Brocka.
„Ak si nevie pomôcť štát, musia mu pomôcť iné štáty. Sme členmi EÚ a keďže Slovensko si nevie pomôcť, a my sme tento problém nevyrobili, (…) slovenská vláda musí problém preniesť do Bruselu,“ povedal dnes počas parlamentnej rozpravy k prioritám slovenskej zahraničnej politiky na rok 2011.
„Musíme niečo urobiť“
Poslanec pripomenul, že Európskemu parlamentu sa už podarilo dotlačiť Maďarsko k úprave kritizovaného mediálneho zákona. „Ak Maďarom v Maďarsku je jedno, aký majú mediálny zákon, čo ma do toho. Ale problém dvojakého občianstva (…) je typický príklad na využitie princípu subsidiarity, musíme niečo urobiť,“ povzbudzoval šéfa diplomacie k väčšej aktivite.
Brocka zároveň prišiel s myšlienkou, aby zahraničný výbor prišiel s iniciatívou prijať uznesenie, o ktoré by sa na pôde únie minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda (SDKÚ-DS) mohol oprieť. „Keď bude s kolegami v Bruseli rokovať, bude mať silnejší mandát, keď to bude názor národnej rady,“ myslí si.
Brocka Dzurindovi tiež pripomenul, že parlament v utorok prijal vyhlásenie, ktorým vláde uložil, aby sa aktívnejšie angažovala za ochranu prenasledovaných kresťanov či iných náboženských komunít. Za príklad dal našej diplomacii nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú, ktorá vyhlásila ochranu ľudí ohrozených genocídou za jednu z priorít nemeckej zahraničnej politiky.
Blanár: Zahraničná politika je k Maďarsku poklonková
Podpredseda parlamentného zahraničného výboru a poslanec za Smer-SD Juraj Blanár nepostrehol po nástupe nového vládneho kabinetu „zásadnú zmenu akcentu v smerovaní zahraničnej politiky“. Naopak, domnieva sa, že je pokračovaním predchádzajúcim kabinetom nastúpenej cesty až na jednu výnimku, a tou je „bezprecedentné postupovanie v pozícii voči Maďarskej republike“.
Pozíciu Slovenska vo vzťahu k Maďarsku v parlamentnej rozprave k Správe o plnení úloh zahraničnej politiky SR v roku 2010 z dielne rezortu diplomacie označil za „kolenačkovú a poklonkovú“. Blanár odmietol názor ministra zahraničných vecí Mikuláša Dzurindu (SDKÚ-DS), podľa ktorého v zahraničnej politike došlo k obratu od populistickej politiky k politike hodnôt.
„Smerom dovnútra je zakríknutá a smerom navonok chválenkárska,“ zhodnotil zahraničnú politiku Blanárov stranícky kolega Marek Maďarič.
Rovnako kritizoval najmä vzťah k Maďarsku. „Za vrchol diplomacie sa vydáva nekritizovanie, mlčanie a neobhajovanie slovenských záujmov,“ vyhlásil. Podľa neho je chybná a dokonca krachom.
„Ja práve oceňujem, že súčasná zahraničná politika nie je hysterická, ale pokojná, pragmatická,“ oponoval mu František Šebej z poslaneckého klubu strany Most-Híd.
„Diplomatickou cestou sa dajú dosiahnuť omnoho lepšie výsledky ako búchaním do stola a gestami,“ pridal sa k nemu Martin Fronc z KDH. Ten upriamil pozornosť na styky predchádzajúcej vlády s Líbyou či Kubou, ktoré podľa neho kryli pod termín ekonomického rozmeru v zahraničnej politike.
