TRNAVA 3. mája (WebNoviny.sk) – Položením vencov k soche generála Milana Rastislava Štefánika v Trnave pri príležitosti 100. výročia od jeho tragickej smrti si túto výraznú osobnosť slovenského národa uctili poslanci Národnej rady SR, predstavitelia mesta, samosprávneho kraja, Okresného úradu v Trnave, politických strán a ďalších inštitúcií. Generál Štefánik prišiel o život 4. mája 1919 po havárii lietadla Caproni 450 neďaleko Ivanky pri Dunaji.
Jeho odkaz odolal ideologickým tlakom
Primátor Trnavy Peter Bročka vo svojom príhovore podčiarkol európsky rozmer Štefánika. „Svojimi činmi a skutkami potvrdil, že patrí nielen k významným osobnostiam Slovenska, ale aj k mysliteľom, ktorí si uvedomovali dôležitosť spolupatričnosti a solidarity európskych národov. Odkaz Milana Rastislava Štefánika odolal deštruktívnym ideologickým tlakom, dezinformáciám, ako aj snahám bagatelizovať jeho úsilie v kontexte spolužitia národov v európskom priestore. Práve rovnocenné postavenie, dôvera a úcta ku kultúre každého národa sú aj dnes základnými kameňmi, na ktorých treba stavať dobré spolužitie a eliminovať negatívne javy povyšovania sa nad iných,“ povedal na zhromaždení Bročka.
Slovenská pošta pri 100. výročí smrti Milana Rastislava Štefánika vydá pamätnú poštovú známku
Predseda Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič pripomenul, že Štefánik sa dožil vysneného spoločného štátu Slovákov a Čechov, avšak práve návrat do vlasti sa mu 4. mája 1919 stal osudným.
Jeho predčasnou smrťou Slovensko podľa Viskupiča prišlo o výnimočnú a spájajúcu osobnosť, ktorá potom chýbala pri budovaní novej republiky. Život Štefánika pri jeho najstaršej soche na Slovensku, ktorá bola odhalená v roku 1924, priblížila riaditeľka Štátneho archívu v Trnava Júlia Ragačová.
Spomienky národného umelca
Aj keď neexistujú historické záznamy o pobyte Štefánika v Trnave, známy je jeho blízky vzťah k národnému umelcovi Mikulášovi Schneidrovi-Trnavskému a jeho rodine. Hudobný skladateľ, trnavský rodák, vo svojej spomienke opisuje svoj výstup so Štefánikom na vrch Bradlo v roku 1912.
Keď prišli na vrchol, Štefánik sa po chvíľke pozorovania celého okolia podelil o svoje myšlienky. „Keď umriem, tu chcem ležať. Odtiaľto uvidím celé moje drahé Slovensko,“ zaznamenal do svojich spomienok Mikuláš Schneider-Trnavský.
