BRATISLAVA 17. júna (WebNoviny.sk) – O tom, čo sa stane s mandátom zvolenej europoslankyne Miriam Lexmann, bude musieť rozhodnúť Ústavný súd SR. Vyplýva to z dnešného rozhodnutia štátnej volebnej komisie.
Agentúru SITA o tom informovala Lexmann, ktorá kandidovala ako dvojka na kandidátke Kresťanskodemokratického hnutia. Hoci KDH získalo viac hlasov ako napríklad SaS, je to práve Lexmann, ktorej podľa zákona pripadol 14. mandát. Slovensko má dnes v Európskom parlamente 13 europoslancov, po odchode Veľkej Británie budeme mať 14.
Podnet na komisiu
Kresťanskodemokratické hnutie podalo podnet na Štátnu komisiu pre voľby a kontrolu financovania politických strán, žiadali v ňom preskúmanie, zrušenie a zmenu uznesenia v časti, v ktorej sa rozhoduje, že štrnásty mandát v europarlamente pripadá ich kandidátke Miriam Lexmann.
Lexmann pre agentúru SITA povedala, že teraz zvažuje, či sa vráti do práce. Pred voľbami do EP pôsobila ako riaditeľka európskej pobočky Medzinárodného republikánskeho inštitútu (IRI).
Krajiny Visegrádskej štvorky presadzujú Šefčoviča na jednu z vrcholových pozícií v Európskej únii
„V Európskom parlamente nemám nárok na nič,“ povedala Lexmann. To potvrdila aj tlačová atašé EP na Slovensku Soňa Mellak. „Európsky parlament má momentálne až do brexitu 751 poslancov. Okamžite po brexite sa začne aplikovať počet 705 poslancov. Členské štáty, ktorých sa to týkalo, museli tejto situácii prispôsobiť aj svoje volebné zákony. Tí, ktorí sa stanú poslancami až po brexite nemajú momentálne žiaden špecifický status, takže plat budú dostávať, až keď sa naozaj stanú poslancami EP,“ uviedla pre SITA Mellak.
Paradox prvý
Zvolená europoslankyňa, ktorá si môže mandát uplatniť až po odchode Veľkej Británie z EÚ, upozornila ešte na dve paradoxné situácie.
„Dostala som dekrét, kde je napísané, že som právoplatne zvolená europoslankyňa. Ten dekrét vyzerá presne tak isto, ako dekréty, ktoré dostali ostatní 13. Mám dekrét, ale mandát si nemôžem uplatniť,“ vysvetlila Lexmann.
Spojené kráľovstvo malo pôvodne opustiť Európsku úniu koncom marca, neskôr dátum presunuli na 12. apríl a momentálne platí dátum odchodu 31. október. Súčasná britská premiérka Theresa May však oznámila odchod z funkcie, čaká sa na to, koho si vládnuca Konzervatívna strana zvolí za predsedu a teda aj premiéra. To môže ešte celý proces brexitu ovplyvniť.
Paradox druhý
Za druhý paradox považuje fakt, že ak by získala o približne 300 hlasov menej, do Európskeho parlamentu by sa dostala.
„Hlavne to považujem za obrovskú nespravodlivosť voči mojim voličom, ktorí majú dôveru v tento štát. To sa mi zdá najväčší problém, že ak by ma niektorí moji voliči nevolili, ten mandát získam,“ dodala.
Beňová je predsedníčkou slovenskej delegácie v europarlamente, kotlebovcov na rokovania pozývať nebude
Pripomenula tiež, že aj samotná ministerka vnútra Denisa Saková sa vyjadrila, že zákon upravujúci eurovoľby, nebol správne uplatnený.
Novelu, ktorá 14. mandát upravuje, prijala Národná rada SR začiatkom roka. Doteraz malo Slovensko 13 poslancov Európskeho parlamentu, po odchode Veľkej Británie by sme mali mať 14 mandátov. Až po prepočítaní výsledkov eurovolieb a po rozdelení všetkých mandátov sa určuje, ktorý zo 14 poslancov je náhradníkom v prípade brexitu.
Rozhodol najmenší zvyšok
Podľa novely zákona, ktorú predložila ministerka vnútra Denisa Saková, je to „zvolený kandidát tej politickej strany alebo koalície, ktorá vykázala najmenší zostatok delenia“.
Podľa platného zákona rozdelenie mandátov na základe získaných hlasov sa uskutočňuje v dvoch kolách. Strana SaS získala po prepočte 1,99 mandátu. Do druhého mandátu jej chýbalo 0,01 mandátu. Preto jej pridelili ešte jeden.
KDH získalo 2,06 mandátu, v prvom kole teda dostalo dva mandáty. Podľa zákona 14. mandát dostane strana, ktorá mala tzv. najmenší zvyšok a ten malo KDH. Mohla to byť však ktorákoľvek strana, aj víťazná koalícia Progresívne Slovensko a Spolu.
