Brazílčan Paulo Henrique Machado prežil takmer celý svoj život v nemocnici. Ako dieťa trpel detskou obrnou, ktorá spôsobila čiastočnú paralýzu a i dnes je 24-hodín denne pripojený na dýchacie prístroje v miestnej nemocnici. Na rovnakom sa na vozíčku pohybuje už 45 rokov, namiesto sebaľútosti a žiaľu sa vyštudovaný počítačový animátor radšej sústredí na niečo iné – tvorbu seriálu o vlastnom živote.
„Hrať futbal alebo sa hrať s hračkami pre mňa v detstve neprichádzalo do úvahy, a tak bolo všetko o využití mojej fantázii,“ uviedol Machado, ktorého matka zomrela len dva dni po jeho narodení.
„Ale nebol som sám. Boli pri mne Eliana, Pedrino, Anderson, Claudia, Luciana a Tania. Zostali so mnou viac ako desať rokov,“ spomína Brazílčan, ktorý sa v detstve musel prizerať smrti svojich jediných priateľov v prostredí bielych plášťov. „Každá smrť bola ako rozkúskovanie, takmer ako niečo fyzické – ako zmrzačenie,“ dodal muž, ktorý ako jediný spolu s priateľkou Elisou prežil až dodnes.
