Komplexná rekonštrukcia bratislavského Zimného štadióna Ondreja Nepelu v hodnote takmer 100 miliónov eur nebola garantovaná rozpočtom samosprávy hlavného mesta Bratislavy a nebola krytá ani v rozpočte jej príspevkovej organizácie – Generálny investor Bratislavy (GIB).
Ako ďalej v tlačovej správe informuje Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR, mesto i príspevková organizácia tak pri uzatváraní zmlúv o rekonštrukcií štadióna konali v rozpore so zákonom. Najvyšší kontrolný úrad poukazuje tiež na protizákonné riešenie splácania 27-miliónového dlhu za modernizáciu zimného štadióna cez kapitálové výdavky. Tie podľa úradu môžu slúžiť len na nové investície, nie na splácanie starých dlhov.
Kontrolóri označili za významný nedostatok i nesprávne zaúčtovanie úveru, čo malo za dôsledok nielen zavádzanie verejnosti o reálnej zadlženosti slovenskej metropoly, ale aj obchádzanie povinností pri prekročení zákonnej, 60-percentnej hranice celkovej zadlženosti mesta.
„Pre podozrenie zo spáchania trestného činu skresľovania údajov hospodárskej i obchodnej evidencie odstúpi národná autorita pre oblasť externej kontroly svoje zistenia orgánom činným v trestnom konaní,“ informoval NKÚ.
Nedostatočné finančné krytie
Úrad pripomína, že vtedajšie vedenie mestskej organizácie GIB podpísalo v roku 2009 zmluvy o dielo bez toho, aby malo dostatočné finančné krytie vo svojom rozpočte.
„Zastupiteľstvo hlavného mesta totiž v roku 2008 len zobralo na vedomie informáciu o chystanej rekonštrukcii za 40 miliónov eur. Konečná cena vrátane dodatkov však nakoniec dosiahla 96 miliónov eur. Takéto finančné prostriedky však neboli vopred schválené mestským zastupiteľstvom, čo viedlo k nesplácaniu záväzkov a zadlženiu mestskej inštitúcie,“ konštatuje NKÚ.
NKÚ môže o nákupe stíhačiek F-16 rozhodnúť akokoľvek, k zrušeniu kúpnej zmluvy by to podľa Naďa neviedlo
Následné sankcie za oneskorené platby a poplatky z pohľadávok, ktoré postúpili veritelia privátnej banke, predstavovali podľa úradu do roku 2018 sumu 2,5 milióna eur.
Podľa úradu tak zo strany zástupcov bratislavskej samosprávy došlo k nehospodárnemu nakladaniu s finančnými prostriedkami a porušeniu finančnej disciplíny. „V zmysle zákona mal subjekt verejnej správy vyvodiť zodpovednosť voči zamestnancovi, ktorý takúto škodu spôsobil, to sa však nestalo,“ uvádza NKÚ.
Prevzatie dlhu bolo v rozpore so zákonom
Ako výrazne neštandardné, vysoko rizikové a v rozpore so zákonom hodnotí úrad aj vysporiadanie dlhu vo výške 27 miliónov eur zo strany mesta voči svojej organizácii.
„Slovenská metropola sa totiž v rokoch 2010 až 2011 zaviazala, že ho bude uhrádzať kapitálovými transfermi GIB-u, ktorý následne splácal úver banke. Kapitálové finančné prostriedky však môžu slúžiť len na nové investície, nie na splácanie dlhov,“ uvádza NKÚ.
Ministerstvo spravodlivosti chce z fondu obnovy nový súd, obrana chce rekonštruovať budovy
Navyše, prevzatie úveru príspevkovou organizáciou bolo podľa kontrolórov v rozpore so zákonom, pretože príspevkové organizácie samosprávy nemôžu prijať dlh v podobe bankového úveru.
„Na seba ho môže prevziať len mesto ako zriaďovateľ, ktoré však tento úver nevykazovalo vo svojom účtovníctve. Takýto stav skresľoval celkový dlh mesta – uvádzal nesprávnu výšku, čo mohlo mať vplyv napríklad aj na bezproblémový prístup bratislavskej samosprávy k úverom,“ informuje úrad.
Mesto prekročilo prípustnú hranicu zadlženosti
NKÚ v tejto súvislosti konštatuje, že takýto postup obchádzal zákonné pravidlá týkajúce sa zadlženosti, pretože mesto Bratislava bolo už vtedy zadlžené nad prípustnú hranicu 60 percent bežných príjmov za prechádzajúci rok. Započítaním dlhov GIBu by sa prekročenie povoleného dlhového stropu podľa úradu ešte navýšilo.
Pri rekonštrukcii Bratislavského hradu objavili vzácny nález, podľa archeológa ide o unikát (foto)
Kontrola v mestskej príspevkovej organizácii podľa úradu poukázala na zle nastavené pravidlá a postupy týkajúce sa nakladania s majetkom medzi ňou a bratislavskou samosprávou.
„Príkladom je rekonštrukcia Mestskej galérie sídliacej v Mirbachovom paláci z roku 2012. GIB ju zaúčtoval až o päť rokov neskôr a hlavné mesto toto zhodnotenie majetku nezaúčtovalo vôbec. O nezrovnalostiach v účtovníctve svedčí aj zistenie, že GIB má v evidencii majetok v hodnote viac ako 72 miliónov eur, ku ktorému nemá žiadne doklady a nevie ho jednoznačne identifikovať. Zmarené investície – teda náklady na projekty, ktoré sa nikdy nerealizovali predstavujú hodnotu až milión eur,“ uvádza NKÚ.
Metropola potrebuje plán investícií
V tejto súvislosti odporúča bratislavskému primátorovi prijať jasné pravidlá nakladania s majetkom medzi mestom a jeho organizáciami.
„Nevyhnutné je tiež to, aby mesto malo schválený minimálne trojročný plán investícií, ktoré budú vychádzať zo strategických dokumentov slovenskej metropoly a strednodobý plán sa bude pravidelne v mestskom zastupiteľstve pravidelne vyhodnocovať a aktualizovať,“ dodal úrad.
Najvyšší kontrolný úrad SR sa v kontrolnej akcii zameral na bratislavskú samosprávu, konkrétne na majetkové vzťahy medzi mestskými organizáciami a samotným hlavným mestom ako ich zriaďovateľom. Predmetom kontroly za obdobie rokov 2011 až 2018 bola spoločnosť Generálny investor Bratislavy, ktorá je príspevkovou organizáciou mesta.
Pre slovenskú metropolu plní funkciu investora a verejného obstarávateľa pri nových stavbách či rekonštrukciách nehnuteľností vo vlastníctve samosprávy. Jednou z takýchto investičných akcií bola práve aj rekonštrukcia zimného štadióna za takmer 100 miliónov eur počas rokov 2009 až 2011.