BRATISLAVA 28. februára (WEBNOVINY) – Výborné výkony slovenskej hokejovej reprezentácie na XXI. zimných olympijských hrách vo Vancouveri veľmi pozorne sledovali aj bývalí tréneri A-tímu SR, ktorí pri jeho kormidle stáli v rôznych etapách jeho budovania. Július Šupler bol v histórii prvým hlavným trénerom Slovákov v ére samostatného Slovenska. Jozef Golonka bol jeho bezprostredným nástupcom a Ernest Bokroš stál po boku Jána Filca, resp. Františka Hossu v časoch, keď Šatan a spol. v rokoch 2000 – 2003 na majstrovstvách sveta vybojovali kompletnú zbierku cenných kovov. Agentúru SITA po skončení ich účinkovania na „bielej“ olympiáde v Kanade zaujímalo nie iba to, ako hodnotia neúspešný súboj s Fínskom (3:5) o bronzové medaily, ale aj ich celkové vystúpenie na ZOH.
Július Šupler (bývalý hlavný tréner slovenskej hokejovej reprezentácie):
„Presadiť sa v takej silnej konkurencii, aká sa zišla na vancouverskej olympiáde, bolo veľmi zložité. Presvedčili sme sa o tom najmä v zlomových okamihoch záverečných dvoch zápasov, ktoré sme na olympiáde odohrali. Bronz sme mali na dosah, no nezvládli sme záverečnú tretiu tretinu súboja s Fínskom. Duel sme mali po dvoch tretinách v rukách. Viedli sme 3:1 a stačilo koncentrovanou, obetavou a bojovnou hrou úspešne dohrať tretiu tretinu. Tak ako to hráči urobili v stretnutiach s Ruskom a Švédskom. V tých súbojoch sme to dokázali, v stretnutí o bronz už nie. Škoda toho, lebo táto generácia špičkových hokejistov si ho zaslúžila. Hráči však nezvládli najmä tvrdé osobné súboje, nedokázali sa vyrovnať s enormným nasadením Fínov, ktorý každý súboj dohrávali a prekážkou nám bolo aj agresívne korčuľovanie a napádanie Fínov prakticky po celom klzisku. Nedarilo sa nám vyrovnať s tým, že Fíni v snahe dostať zápas opäť pod kontrolu nasadia všetky sily. Skôr si uvedomili, že v tomto dueli sa hrá o všetko. Je to posledný súboj podujatia, po ktorom už nebude nič. Už nebude ďalší zápas, nebude play-off, už nebude šanca na nejaký reparát. Dali do toho všetko. Na ich výkone v tomto stretnutí bolo vidieť, že Fíni na rozdiel od nás už majú so súbojmi o olympijskú medailu bohaté skúsenosti.
Chlapci však aj napriek nezvládnutej tretej tretine odohrali mimoriadne kvalitný turnaj. Na olympiáde urobili veľmi záslužnú prácu pre celkový imidž slovenského hokeja. Svojimi výkonmi dokázali, že Slováci stále patria do svetovej elity. A to aj napriek tomu, že svoje úsilie nedotiahli až do naplnenia medailového sna. Mužstvo bolo zložené veľmi dobre, všetky formácie mali svoju kvalitu, čo dokázali najmä výkonmi v náročných zápasoch s Švédmi, Rusmi i Kanaďanmi. V zápase o postup do finále ZOH sa s domácimi hviezdami usilovali urobiť poriadne veľkú dieru do hokejového sveta. Nevyšlo im to, hoci záver tretej tretiny bol z ich strany excelentný. Hrali obdivuhodne koncentrovane a vysokofavorizovaná Kanada sa triasla o výsledok. To bolo niečo, čo si domáci vôbec nepripúšťali. Preto ma mrzí, že generácia, ktorá sa s reprezentáciou na tomto turnaji prakticky lúči, nezískala medailu. Zaslúžila si ju. Žiaľ, súperi, s ktorými sme sa v závere olympiády bili o medaily, boli nad sily aj tých našich najšpičkovejších hráčov.“
Jozef Golonka (bývalý hlavný tréner slovenskej hokejovej reprezentácie):
„Čo mám na to povedať? Stretnutie o olympijský bronz sme si prehrali sami. Veď to napokon povedali aj Paľo Demitra, Zdeno Chára či Marián Hossa hneď po zápase. My sa predsa nemôžeme tak často nechať vylučovať. Aj keď rozhodcovia v súboji Fínov s nami rozhodovali dosť unikátne. Napríklad vylúčenie Branka Radivojeviča na 2+2 minúty bolo veľmi kontroverzné. Vo svojom hokejovom živote som nezažil, že by rozhodca vylúčil hráča až po dokončení celej akcie a po interpelácii fabulovaného hráča udelil trest na 2+2 minúty. To bol unikát! Žiaľ, tento nezmysel zo strany hlavného rozhodcu bol zároveň aj zlomom celého zápasu. Radivojevičov trest mimoriadne negatívne ovplyvnil priebeh stretnutia o tretie miesto. V závere nám sily, ktoré nám oslabenia odčerpali, veľmi chýbali.
Pokiaľ ide o celkové hodnotenie vystúpenia slovenských hokejistov vo Vancouveri, musím povedať, že chlapci v Kanade odohrali mimoriadne kvalitné zápasy. Odviedli poriadny kusisko dobrej roboty, no všetko ich úsilie zmazalo to, že sme nezískali medailu. Keď nie je medaila, radosť z turnaja je iba polovičná a smútok z toho posledného nevydareného duelu dvojnásobný. Ak by bola medaila, bola by to iná káva. Žiaľ, prišli sme o ňu najmä preto, že sme nezvládli tretiu tretinu. Súboj s Fínskom sme mali rozohraný veľmi dobre. Veď po dvoch tretinách sme viedli 3:1. V závere zápasu sme mali urobiť všetko preto, aby sme tento dvojgólový náskok udržali. Mali sme sa zamerať na to, aby sme tie medaily mali na krku my, nie Fíni. Vystúpenie vo Vancouveri bolo z našej strany veľmi dobré, ale k celkovej spokojnosti chýba práve tá medaila. Tentoraz bola neuveriteľne blízko. Škoda, že sme ju nedokázali vybojovať.“
Ernest Bokroš (bývalý asistent hlavného trénera slovenskej hokejovej reprezentácie):
„Ako tréner sa na vystúpenie slovenských hokejistov pozerám najmä z globálneho hľadiska. Preto som nemal v úmysle hodnotiť stretnutie s Fínmi o 3. miesto osobitne. Ale niekoľko slov k nemu poviem. Súboj s Fínmi sme mali rozohraný mimoriadne dobre. Viesť po dvoch tretinách v stretnutí o olympijský bronz nad súperom 3:1 je niečo výnimočné. Škoda, že sme nezvládli poslednú tretinu posledného zápasu na celom olympijskom turnaji. Absolútne poslednú tretinu veľmi náročného podujatia, ktoré nás stalo množstvo síl. V záverečnej dvadsaťminútovke, ktorú sme na olympiáde odohrali, sme dostali tri góly, lebo ten štvrtý gól do prázdnej bránky už nerátam. To už bolo hop alebo trop. Nás môžu mrzieť najmä tie góly, ktoré sme dostali počas oslabení. Tie nás pripravili o olympijský bronz. Škoda toho nevydareného záveru z našej strany.
Ak však mám hodnotiť vystúpenia slovenských hokejistov na celej olympiáde, musím otvorene priznať, že ja osobne som Slovákov nikdy v živote nevidel tak dobre hrať. Bolo to niečo výnimočné. Mužstvo bolo zložené tak perfektne ako sa možno už dlho nepodarí. V bránke sme mali výborného Haláka, obrana hrala tiež spoľahlivo a obetavo a slovenský útok na tejto olympiáde bol pojem sám o sebe. Bolo radosť pozerať sa, čo osobnosti v našom útoku na tomto turnaji predvádzali. Najlepší hráči z NHL majstrovsky zvládali vzorové kombinačné akcie ako vo dvojiciach, tak aj v trojiciach. Navyše naše výrazné individuality sa dokázali presadiť aj v samostatných únikoch. Preto je veľkou škodou, že takto ideálne zložené mužstvo si nedokázalo v najsilnejšej svetovej konkurencii vybojovať medailu.“
SITA