BERN 16. júna (WEBNOVINY) – Barmská demokratická líderka Aun San Su Ťij si v sobotu v nórskej metropole Oslo prevzala Nobelovu cenu mieru, ktorú jej Nórsky Nobelov výbor udelil v roku 1991 za jej nenásilný boj za ľudské práva.
Počas prejavu v osloskej radnici poďakovala Nórsku za podporu a získanie prestížnej ceny označila za ešte väčší záväzok ku demokracii a ľudským právam po celom svete.
Novozvolená poslankyňa barmského parlamentu zároveň vyjadrila obavy o ďalší vývoj na severe jej vlasti, kde prebiehajú náboženské nepokoje medzi moslimami a budhistami.
Ona sama však chce „akýmkoľvek“ spôsobom prispieť k boju za národné uzmierenie obyvateľov Barmy. Prítomní hostia jej slová ocenili búrlivým potleskom.
Obrazom: Slávnostný ceremoniál v nórskom Oslo
„Nobelova cena otvorila dvere v mojom srdci. Ďakujem všetkým milovníkom slobody a spravodlivosti, ktorí prispeli k upriameniu pozornosti sveta na našu situáciu. Iba vďaka zmenám k mojej krajine tu dnes môžeš s vami byť,“ povedal čoskoro 67-ročná Su Ťij, ktorá zároveň vyzvala na prepustenie všetkých politických väzňov.
„Keď som za opatrný optimizmus, tak nie preto, že nemám vieru v budúcnosť, no preto, že nechcem šíriť falošnú nádej. Absolútny svetový mier je však nedosiahnuteľný cieľ,“ dodala celosvetovo známa aktivistka.
Predseda Nórskeho Nobelovho výboru Thorbjorn Jagland počas odovzdávania Nobelovej ceny za mier barmskej aktivistke vyjadril vieru, že čínsky disident Liou Siao-po, ktorý cenu získal pred dvoma rokmi, nebude musieť čakať tak dlho ako Su Ťij.
„Aun San Su Ťij je konečne tu. Ďalší laureáti ceny, ktorí si nemohli prísť po svoje medaily, si však taktiež zaslúžili svoje miesto v historických análoch. Carl vo Ossietzky za boj proti Hitlerovmu Nemecku, Andrej Sacharov a Lech Walesa za boj proti sovietskemu komunizmu a Liou Siao-po za svoj za ľudské práva v Číne,“ povedal Jagland.
Su Ťij bola zatvorená medzi múrmi svojho domu dlhých 15 rokov a rodnú krajinu opustila naposledy v roku 1988.
V čase, keď bola na slobode, nechcela odísť do zahraničia pre obavy, že vojenská chunta by ju už nepustila späť do vlasti. Jej už druhá cesta do zahraničia je ďalším dôležitým signálom o demokratizačných zmenách v Barme, kde dlhé roky vládol vojenský režim.
Obrazom: Barma je krajina ako z iného sveta
Laureáti, ktorí si osobne neprevzali Nobelovu cenu mieru:
Liou Siao-po (2010)
Čínsky disident sa v čase udelenia ocenenia nachádzal vo väzení a prvýkrát za posledných 74 rokov prišlo k situácii, že cenu si neprevzal nikto. Čínska vláda totiž Liouovým rodinným príslušníkom vrátane jeho manželky nedovolila vycestovať z krajiny. Na odovzdávaní v Osle bola preto Liouova stolička prázdna. Ceremóniu poznačil aj bojkot niektorých zahraničných krajín, keďže Peking im hrozil ekonomickými sankciami.
Lech Walesa (1983)
Líder poľského hnutia Solidarita poslal do Osla svoju manželku Danutu, keďže sa obával, že naspäť do vlasti ho už komunisti nepustia. Cenu si prevzal o 12 rokov neskôr, keď Nórsko navštívil už vo funkcii poľského prezidenta.
Andrej Sacharov (1975)
Sovietskemu disidentovi nedovolili opustiť krajinu. Do nórskej metropoly však namiesto neho odcestovala manželka a takisto disidentka Jelena Bonnerová, keďže ešte pred ohlásením Sacharovovho víťazstva jej udelili talianske víza, kde podstúpila liečbu.
Lé Dúc Tho (1973)
Vietnamský vyjednávač dostal cenu spoločne s vtedajším americkým ministrom zahraničných vecí Henrym Kissingerom za vyjednanie vietnamskej mierovej dohody. Lé Dúc však vyhlásil, že cenu si nezaslúži, keďže v krajine ešte stále prebiehali boje. Do Osla preto neprišiel.
Carl Von Ossietzky (1936)
Nemeckému pacifistovi a literárnemu kritikovi nedovolili opustiť krajinu a prevziať si cenu. V jeho domovine v tom čase vládol Adolf Hitler a v médiách kontrolovaných nacistami o úspešnom laureátovi nevyšla ani zmienka. To sa neskôr zmenilo a o Ossietzkom začali tamojšie noviny písať ako o zradcovi. Nemec zomrel o dva roky neskôr na následky tuberkulózy a chorôb, ktoré dostal počas pobytu v koncentračnom tábore.
