BRATISLAVA 7. decembra (WebNoviny.sk) – Členovia Komisie NR SR pre boj proti fašizmu sa vo štvrtok s ministerkou školstva Martinou Lubyovou zhodli na tom, že Slovensko musí čeliť problému s tzv. humanitným analfabetizmom.
Ako povedal vo štvrtok pre agentúru SITA predseda komisie Ľuboš Blaha, je potrebné napriek výrazným technickým zručnostiam, ktorými disponuje mladá generácia, zvyšovať aj poznanie v oblasti spoločenských vied, aby mladí ľudia neboli tak ľahko manipulovateľní na sociálnych sieťach a prostredníctvom neofašistických hnutí.
Komisia na podnet historika Dušana Kováča zdôraznila význam humanitného vzdelávania ako aj potrebu zvýšiť podporu pre spoločenské vedy.
Netreba zabúdať aj na humanitné smery
Blaha zdôraznil, že napriek tomu, že pre slovenskú ekonomiku majú veľký význam technické smery a duálne vzdelávanie, Slovensko nesmie zabúdať na humanitné smery, vrátane politológov, historikov či filozofov.
„Bez poznania v oblasti spoločenských vied je každá spoločnosť náchylná na hľadanie skratkovitých a iracionálnych riešení, vrátane fašizmu. Komisia sa jednomyseľne zhodla na tom, že ak chceme čeliť neofašizmu, humanitné vedy nesmú stáť na vedľajšej koľaji, čo bol záver, ktorý ministerka školstva plne akceptovala,“ uviedol Blaha.
V krajských voľbách sme dali fašistom na frak, povedal Kiska na seminári o holokauste a extrémizme
Na komisii predstavili projekt vzdelávania učiteľov, nad ktorým prebral záštitu Ústav politických vied SAV na čele s riaditeľom Miroslavom Pekníkom, ktorý zdôraznil význam vlastenectva a šírenia osvety o významných slovenských dejateľoch, ktorí ponúkajú pozitívny a demokratický odkaz.
„To je jediný spôsob, ako konštruktívne čeliť nárastu zneužívania nacionalistických a xenofóbnych interpretácií slovenských dejín,“ uviedol Blaha s tým, že Jozef Lysý upozornil na to, aby študenti získavali základné poznatky aj o medzinárodnej politike a geopolitických sporoch, aby nedochádzalo k tomu, že svoje vedomosti čerpajú zo sociálnych sietí či cez rôzne mimovládne organizácie v skreslenej a propagandistickej podobe.
Upozorňovať na hrôzy nacistickej ideológie
Riaditeľ Múzea SNP Stanislav Mičev ako aj ďalší členovia komisie, napríklad profesor Pavol Mešťan či profesor Pavel Traubner, zdôraznili význam tzv. liečby šokom, a teda význam upozorňovania mladých ľudí na hrôzy nacistickej ideológie cez osobné príbehy ľudí, ktorí zažili utrpenie v koncentračných táboroch.
Emócie sú totiž v tomto smere často dôležitejšie ako právne definície či filozofické vysvetlenia. Stanislav Mičev osobitne upozornil na potrebu výučby dejepisu aj v stredných odborných učilištiach, kde existuje veľký priestor pre radikalizáciu mládeže, keďže školské osnovy na tomto type škôl majú technický a nie spoločenskovedný rozmer.
Podľa Lubyovej je potrebné, aby sa učitelia čoraz viac dostávali pod dáždnik verejnej správy
Členka komisie Alena Krempaská poukázala na problematiku sociálnych sietí, na ktorých sa ľahko manipulujú mladí ľudia a zdôraznila význam mediálnej gramotnosti, ktorý by mal rezort školstva zapracovať do učebných osnov.
Zástupca Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Martin Krno navrhol, aby sa o hrôzach druhej svetovej vojny a protifašistickom odboji deti učili už v skorších ročníkoch, aby čo najskôr získavali základné vedomosti o nehumánnej podstate fašizmu.
Mladí ľudia majú potrebu búriť sa
Predseda komisie, poslanec Ľuboš Blaha upozornil na to, že mladí ľudia majú potrebu sa búriť a riešením nie je, aby sme každú radikálnu ideológiu označovali automaticky za extrémizmus.
„Mladí ľudia potrebujú uvažovať nad alternatívami liberálneho kapitalizmu a ak sa každý systémovo-kritický názor, ktorý stojí na osvietenských civilizačných hodnotách, vytláča z diskusie ako extrémistický, má to opačný efekt: mladí ľudia podporujú neofašistov z protestu a nie preto, že by súhlasili s ich rasistickou doktrínou,“ uviedol.
Voľby do VÚC sa stali pre Fica Stalingradom. Voliči vyprášili Smer aj fašistov, reagujú politici
Blaha pritom upozornil na kriminalizáciu ľavicového myslenia, ktoré vedie dokonca k tomu, že významné osobnosti povojnových slovenských dejín, vrátane komunistov, sú na hodinách dejepisu ignorované a démonizované, čo mladých ľudí odrádza od radikálnych humanistických názorov k spochybňovania Slovenského národného povstania, k nenávisti voči Rusku a k nenávistným fašistickým názorom.
Komisia sa zhodla na tom, že sa najbližšie musí bližšie venovať rómskej problematike a hľadaniu spôsobu, ako pomôcť sociálne vylúčeným komunitám, pretože práve tieto otázky sú pre mnohých mladých ľudí spúšťačom radikalizmu a nenávisti.
