Nová Bezpečnostná stratégia USA (NSS) z novembra 2025 je zlomovým dokumentom. Nie preto, že by prinášala radikálne nové analýzy bezpečnostného prostredia, ale preto, že sa prvýkrát od konca studenej vojny obracia chrbtom voči samotným základom povojnového usporiadania založeného na Charte OSN, dodržiavaní medzinárodného práva, transatlantickej spolupráci USA s Európou a politickej spolupráci a jednote demokratických krajín vo svete.
Agresívne Rusko už nie je problém
Kým stratégia Bidenovej administratívy z roku 2022 stála na platforme zápasu demokracie s autokraciami, videla Rusko ako bezprostrednú hrozbu pre európsky bezpečnostný poriadok a stabilitu vo svete a NATO pokladala za kľúčové strategické aktívum, nový dokument Trumpovej administratívy hovorí celkom iným jazykom.
Babišova „Sofiina voľba“ – etický akt, ktorý by mal inšpirovať aj slovenské politické elity - KOMENTÁR
Hlavným problémom už nie je agresívne Rusko, ale údajne „anti-demokratické“ európske elity, klimatická politika zameraná na ochranu života na planéte a migrácia. Európski spojenci USA sú síce v texte formálne uznaní ako vojensky silnejší než Rusko takmer vo všetkom okrem jadrových zbraní, no súčasne sú vykreslení ako kontinent ekonomického úpadku, demografickej krízy a „civilizačného vyprázdnenia“.
Stratégia ide až tak ďaleko, že vyzýva na „kultivovanie odporu“ voči dnešným európskym vládam a otvorene fandí „patriotickým“ stranám, ktoré majú zastaviť európsky projekt. Vrátane takých, ako je nemecká AfD, ktorú otvorene podporil viceprezident J. D. Vance vo februári na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii.
Vytvára sa nebezpečný precedens
Priamym politickým cieľom Trumpovej populistickej vlády oligarchov sa tak stalo s pomocou krajne pravicových až fašizoidných politických strán v členských štátoch EÚ urobiť demontáž európskej integrácie.
Teda najúspešnejšieho mierového projektu v histórii, ktorý skoncoval s geopolitickým súperením najväčších štátov na kontinente tým, že národné egoizmy spútal reťazami vzájomne prospešných ekonomických vzťahov, dohodnutých pravidiel, spoločne zdieľaných hodnôt a demokratického spolurozhodovania malých aj veľkých krajín za jedným stolom.
Kým Bidenova stratégia brala Putinovuagresiu voči Ukrajineako kľúčový test dôveryhodnosti NATO a pevnosti pravidlami riadeného medzinárodného poriadku, nový dokument hovorí o „jadrovom záujme“ USA čo najrýchlejšie vyjednať ukončenie bojov na Ukrajine. Nie preto, aby sa obnovila suverenita napadnutej krajiny a agresor zaplatil reparácie, ale aby sa stabilizovali európske ekonomiky a obnovila „strategická stabilita“ s Ruskom.
To má byť podľa tohto dokumentu vlastne odmenené za rozpútanie najväčšej vojny v Európe od roku 1945, za státisíce zmarených ľudských životov, za napáchané materiálne škody na Ukrajine a rozbitie európskej bezpečnostnej architektúry, ktorá sa vybudovala po Helsinskom akte v roku 1975. Tým sa vytvára nebezpečný precedens pre ďalších agresorov na celom svete. Do medzinárodných vzťahov sa vracia právo silnejšieho vziať si, čo požaduje za svoje, a meniť hranice násilím.
Dôsledky pre Európu a strednú Európu
Zodpovednosť za pokračovanie vojny sa navyše v novej NSS do značnej miery presúva na európske vlády, ktoré vraj ignorujú vôľu väčšiny svojich občanov túžiacich po mieri. Lebo pomáhajú brániacim sa Ukrajincom a nenútia ich, aby sa vzdali svojej suverenity a národne svojbytnosti a kapitulovali pred ruským historickým revizionizmom a imperializmom.
Rovnako ostrý obrat vidíme v klimatickej a energetickej politike. Bidenova NSS spájala klimatickú transformáciu s energetickou bezpečnosťou a so znižovaním závislosti Európy od Ruska.
Trumpov dokument naproti tomu odmieta „ideológie klimatickej zmeny a Net Zero“, ktoré mali vraj poškodiť Európu a posilniť protivníkov, a sľubuje americkú „energetickú dominanciu“ založenú na rope, plyne, uhlí a jadre. Teda vlastne vystriedanie európskej závislosti na ruských energonosičoch závislosťou od tých amerických.
Tento obrat má pre Európu a strednú Európu konkrétne dôsledky. Po prvé, legitimizuje rétoriku vlád a politických síl, ktoré spochybňujú sankcie voči Rusku, pomoc Ukrajine, klimatickú politiku EÚ a potrebu jej jednoty a súdržnosti. V strednej Európe ide predovšetkým o priame povzbudenie politiky maďarského premiéra Viktora Orbána a jeho slovenského epigóna Roberta Fica.
Po druhé, Trumpova NSS predstavuje podporou nacionalistickým stranám, ktoré sú skeptické k NATO, k Ukrajine aj k európskej integrácii a nadbiehajú Rusku, ktoré sa netají svojimi ambíciami rozložiť EÚ a NATO a dostať štáty strednej a východnej Európy späť do sféry svojho vplyvu.
A po tretie, tento dokument otvára dvere k tomu, aby sa budúce americko-ruské dohody o „stabilite“ uzatvárali ponad hlavy menších spojencov na východnom krídle NATO a EÚ tak, ako sa kedysi udiali Mníchovská dohoda a Viedenská arbitráž.
Náš životný priestor je Európska únia
Nová americká bezpečnostná stratégia tak nie je len akýmsi technickým dokumentom. Je manifestom „illiberálneho“ medzinárodného poriadku, v ktorom sa USA opierajú o svoju vojenskú a ekonomickú silu a rezignujú na vynucovanie medzinárodného práva na to zriadenými medzinárodnými inštitúciami. Namiesto posilňovania spojenectva s demokratickými štátmi začínajú systematicky podkopávať politickú súdržnosť Európy.
Projekt EÚ sa tak bude musieť brániť nielen ruským hybridným útokom, ale aj rozkladnému vplyvu krajne pravicovej MAGA ideológie a super bohatých amerických oligarchov vlastniacich technologické giganty. Pre krajiny ako Slovensko, ktoré postavili svoju bezpečnosť na členstve v NATO a EÚ, ale aj na dôvere v USA ako najsilnejšieho spojenca a lídra demokratického sveta, je to nielen obrovské rozčarovanie, ale aj varovný signál.
Naše prežitie ako suverénneho, slobodného a demokratického štátu bude záležať na našej vlastnej občianskej odolnosti, politickej predvídavosti a schopnosti obnoviť spojenectvá a našu dôveryhodnosť v EÚ, ale aj v ďalších demokratických štátoch, ktoré sa v rámci koalície ochotných zapájajú do vytvárania základov európskej obrannej a bezpečnostnej autonómie. Je treba si priznať, že o spojencov sme prišli preto, že údajne suverénna slovenská zahraničná politika sa robila v závese za maďarskou politikou a vyznačovala sa podkladaním sa ruskému agresorovi.
Miesto jednostrannej orientácie na juh, teda na Maďarsko, ktoré sleduje svoje vlastné záujmy ovplyvnené nehasnúcou trianonskou traumou a v EÚ sa stalo najväčším rozbíjačom jej jednoty, sa treba orientovať na severného suseda, Poľsko a na kľúčové európske štáty. Tie, ktoré si uvedomujú, že od zachovania ukrajinskej štátne nezávislosti a obranyschopnosti závisí aj obrana pred ďalšou ruskou rozpínavosťou.
Zachovanie našej slobody, demokracia a prosperity nezávisí od Budapešti, ale od spolupráce Nemeckom, od ktorého hospodársky najviac závisíme, Českom, Veľkou Britániou, Francúzskom atď. Musíme sa držať štátov a politických a bezpečnostných línií, ktoré ochránia našu suverenitu, ale aj budúcu kvalitu nášho života pred ruským revizionizmom.
Naším životným priestorom je Európska únia. Jej zachovanie a posilnenie nášho členstva v nej v čase turbulentných geopolitických zmien je bytostným národnoštátnym záujmom Slovenskej republiky. Bolo by národnou tragédiou porovnateľnou iba s tou z konca 30. rokov minulého storočia, keby sme toto členstvo vymenili za ilúziu lacného plynu a ropy z Ruska, kde žije iba tristo občanov nášho nezávislého, demokratického a slobodného štátu.
