BRATISLAVA 10. októbra (WBN/PR) – Hovorí sa, že reťaz je taká silná, aké silné je jej najslabšie ohnivko. Medzi najslabšie ohnivká v spoločnosti patria aj národnostné menšiny. S menšinami sú vždy väčšie či menšie problémy, ale to, na akej úrovni na ne dokáže reagovať štát, vypovedá o jeho vyspelosti.
To si uvedomuje aj Rada Európy, ktorá od roku 1998, teda od podpísania Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín, sleduje a monitoruje ich podmienky v európskych štátoch. Expertná skupina navštevuje krajiny každé tri až štyri roky. Na Slovensko prišiel poradný výbor expertov Rady Európy práve v minulých dňoch, šlo už o 4. monitorovaciu návštevu. Čo je dôležité, experti z výboru sa tu stretli nielen s oficiálnymi predstaviteľmi Slovenska, ale aj s predstaviteľmi jednotlivých menšín.
Rusínske školstvo, rusínske médiá, národnostné múzeum Rusínov a tzv. tabuľový problém s označovaním rusínskych obcí. Asi takto by sa dali zhrnúť niektoré „najhorúcejšie zemiaky“ v rusínskom národnostnom živote. Nie náhodou spomenuli tieto problémy aj zástupcovia rusínskej menšiny na stretnutí s expertmi Poradného výboru Rady Európy. Pochopiť situáciu tejto menšiny na Slovensku, to chce poznať aspoň v kocke jej historický kontext. Zástupcovia Rusínov preto pripomenuli, že táto národnosť bola v rokoch 1952– 1989 úradne zakázaná. Odrazom tejto minulosti je dnes pozoruhodný fakt, že v poslednom sčítaní obyvateľov v roku 2011 boli Rusíni, nerátajúc Rómov, jediná menšina, ktorej početnosť vysoko stúpla. Až o 30 percent. Rusínov je teda 33-tisíc a k rusínčine ako materinskému jazyku sa hlási ešte viac, 55-tisíc ľudí.
Rusínski zástupcovia však expertom zdôraznili, že tieto fakty si treba postaviť vedľa faktov z praxe: rusínska menšina má dnes iba dve alebo tri základné a materské školy, kde sa vyučuje v rusínčine. Okrem nich existuje už len zopár ďalších škôl, kde je rusínčina iba vyučovací predmet. Už len tieto fakty prispievajú k takmer nezvratnej asimilácii. Záujem o rusínsky jazyk tu však je. Dokazuje to súkromný projekt Večerné školy rusínskeho jazyka, ktorý už vyše roka prebieha na východe Slovenska a do ktorého sa zapája čoraz viac ľudí.
Z ďalších problémov zástupcovia Rusínov expertom pripomenuli najmä chýbajúce rusínske médiá a neprofesionálne zvládanie etnického vysielania verejnoprávnej televízie. Medzi „horúce zemiaky“ však patrí aj nedostatočne vybavené a nedofinancované rusínske múzeum.
Štvrtým pálčivým problémom je označovanie obcí tabuľami v národnostnom jazyku. Rusíni aj v tomto prípade doplácajú na neférové podmienky. Úrady totiž tvrdia, že žiadna z menšín tu doteraz neprišla ani o jednu tabuľu s národnostným označením obce. Rusíni by však mali, naopak, na základe výsledkov sčítania obyvateľov získať národnostné tabule v desiatkach nových obcí, pretože im pribudlo 33 nových rusínskych dedín. No zákon zafixoval v praxi staré výsledky sčítania a nové sa budú môcť uplatniť až v roku 2021.
Pre orientáciu – okrem rusínskej, maďarskej a rómskej menšiny, ktoré mali na stretnutí s expertmi najdlhšie vystúpenia – sa problémy ostatných tzv. malých národností zhodovali. Takmer všetkým ide hlavne o navýšenie peňazí na činnosť a o priestory pre spoločenský život. Avšak aj tzv. veľké menšiny sa vedia zhodnúť na spoločnej požiadavke. Ide im najmä o to, že Slovensku dodnes chýba zákon o národnostných menšinách, ktorý by garantoval spôsob financovania a účasť menšiny na rozhodovaní o svojich záležitostiach.
Rozhovory s európskymi expertmi boli, vzhľadom na limitovaný čas, veľmi stručné. Zástupkyňa delegácie Rady Európy však vyzvala menšiny, aby o čomkoľvek, čo ešte považujú za dôležité, informovali výbor v mailovej pošte. Zástupcovia Rusínov európskym expertom, ako jediná prítomná menšina, odovzdali sumár svojich požiadaviek aj v písomnej forme.
Táňa Rundesová
Viac o projekte: www.cemerica.sk
Realizované s finančnou podporou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitosti SR rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd. Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedné OZ Združenie inteligencie Rusínov Slovenska.