Bez finančnej pomoci z Európskej únie (EÚ) by bolo Slovensko dnes tam, kde je Bosna či Moldavsko. Konštatovali to analytici z Dáta bez pátosu s tým, že Slovensko by bolo dnes na okraji záujmu a na konci všetkých rebríčkov.
„Za dvadsať rokov (2004-2023) Slovensko získalo 40 miliárd eur z EÚ, čo je priemerne dve miliardy ročne. Financie išli hlavne na investície, aj keď ich efektívne použitie ostáva otázne,“ napísali analytici na sociálnej sieti. Odvody Slovenska do EÚ boli za dvadsať rokov spolu takmer 13 miliárd eur, čo je priemerne 650 miliónov eur ročne.
10-tisíc eur na jedného obyvateľa Slovenska
Ako konštatovali analytici, vzhľadom na potrebnú spoluúčasť štátu alebo samospráv pri financovaní EÚ projektov na úrovni 5 až 15 % a viac, išlo na EÚ projekty za dvadsať rokov vyše 50 miliárd eur. Na jedného obyvateľa Slovenska to predstavuje viac ako 10-tisíc eur.
Slovensko jednoznačne profituje z členstva v Európskej únii, tvrdí ekonóm SAV
„Bez nich by neboli ani lavičky v parku, ale ani veľa škôl, škôlok, kilometrov diaľnic, na mnohých tratiach by vlaky nechodili dnes vôbec alebo rýchlosťou 30 km za hodinu,“ podotkli analytici.
Ťahanie Slovenska cestou Maďarska
Do roku 2027 budeme čistým poberateľom finančnej pomoci z EÚ. V rámci eurofondov a Programu Obnovy to má byť do roku 2030 (reálna možnosť čerpania sú plus tri roky) ďalších 20 miliárd eur.
Lexmann: Po 20 rokoch, čo máme eurofondy na vyrovnávanie regionálnych rozdielov, sa medzi Bratislavským a Prešovským krajom rozdiel strojnásobil (video)
„Bez financií z EÚ by sme boli výhľadovo v koncoch. V časoch, keď ideme súťažiť o investície v rámci východnej a strednej Európy a keď ideme súťažiť o prežitie medzi rozvíjajúcimi sa krajinami. Píšeme to preto, že aj táto možnosť je reálna. Viac asi budeme vedieť povedať o rok, keď budeme vidieť a vedieť výsledky „nadýchnutia“ sa súčasnej koalície pri ťahaní Slovenska cestou Maďarska, poťažmo a nedajbože Bieloruska,“ konštatovali analytici.