Bývalý šéf Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania (NADSME) Bystrík Berthoty a bývalý šéf správnej rady agentúry Günther Furin sú presvedčení, že počas ich vedenia sa nastavil v národnej agentúre proces nakladania s rizikovým kapitálom, ktorý sa používa v Európskej únii. Odmietajú možné tunelovanie respektíve netrasnaprentné zaobchádzanie s prostriedkami určenými na podporu malého a stredného podnikania počas ich pôsobenia. Obaja v agentúre pôsobili počas rokov 2005 a 2006. Do funkcie boli menovaní počas pôsobenia vtedajšieho ministra financií Ivana Mikloša, ktorý v tom období bol poverený aj riadením ministerstva hospodárstva. Günther Furin zastával a v súčasnosti opäť zastáva funkciu poradca ministra Mikloša.
Podľa súčasného ako aj minulého vedenia ministerstva hospodárstva sa v niektorých fondoch Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania narábalo s finančnými prostriedkami netransparentne a protizákonne. Za akým účelom vznikli v národnej agentúre tieto fondy?
Furin:
Fondy sme založili preto, lebo to bola úloha, ktorú umožňovalo uznesenie vlády. Založili sme Fond fondov, pretože národná agentúra bolo združenie právnických osôb a to nemohlo podnikať, takže sme museli mať nejakú právnickú osobu, ktorá to mohla realizovať. Program bol veľmi rozsiahli a jeho cieľom bolo postihnúť všetky etapy rozvoja malého podnikania od začiatku až po ďalšie štádia. Vypracovali sme návrh, ktorý vychádzal z bežných štandardov, ktoré sa pri správe rizikového kapitálu používajú v Európskej únie.
Berthoty:
Náš samotný program vznikol na základe zadania správnej rady národnej agentúry, kde ja ako generálny riaditeľ som dostal za úlohu spresniť program, ktorý pripravil môj predchodca. Ten program vznikal zhruba od augusta 2005 do mája 2006. Podstatou toho programu bolo, že za účelom zníženia rizika sme sa rozhodli vytvoriť tri investičné fondy. Každý investičný fond mal schválený svoju investičnú stratégiu. Jeden fond, ten najmenší, bol orientovaný na začínajúcich inovatívnych veľmi malých podnikateľov. Stredný fond, to bol ten fond, do ktorého neskôr pristupovala banka, tak ten bol určený pre malých a stredných podnikateľov. A tretí fond mal byť určený pre veľkých podnikateľov. Tento tretí fond nebol za nášho vedenia spustený, lebo tie práce boli v najmenej pokročilom štádiu. My sme boli niekedy napádaní, že sme to urobili veľmi rýchlo. Nie je to vôbec pravda, my sme plnili určitý nejaký kontinuálny proces. Program nebol schvaľovaný horúcou ihlou.
Čiže odmietate tvrdenia bývalého šéfa rezortu hospodárstva Ľubomíra Jahnátka, že fondy ktoré sa založili počas vášho vedenia v národnej agentúre, vznikli preto, aby niekto mohol ľahšie narábať s finančnými prostriedkami netransparentne, respektíve protizákonne?
Furin:
Myslím si, že pán Jahnátek to ani tak netvrdil, aby sme mu nevkladali do úst príliš silné slová. On hovoril niečo v tom zmysle, že tá štruktúra bola urobená tak, že umožnila neskoršie problémy, ktoré boli. Na to by som rád poznamenal, že naopak, tá štruktúra bola urobená veľmi štandardne tak, ako to robia iné väčšie fondy v západnej Európe. Ich príkladom sme sa inšpirovali. Vytvorili sme tam súbor pravidiel, ktoré mali zabezpečiť, že tie peniaze zneužité nebudú. Ja tvrdím, že ak by tie predpisy a pravidlá boli dôsledne dodržiavané, kontrolované a vynucované, tak žiadne problémy nemohli vzniknúť. Ak také problémy vznikli, tak vznikli práve preto, že tieto pravidlá neboli dodržiavané, alebo boli zmenené keď sme my odišli z agentúry. Ale to sa môžem iba domnievať, pretože o tom neviem nič konkrétne.
Prečo v národnej agentúre spravovali fondy, v ktorých boli „naliate“ štátne prostriedky, súkromné spoločnosti?
Berthoty:
Pozrite sa, viackrát sa preukázalo, že štát jednoducho nevie celkom efektívne hospodáriť s takýmito prostriedkami. Situácia je taká, že v štandardných podmienkach, keď sa viacerí investori dohodnú na tom, že založia fond rizikového kapitálu tak v prípade, že ide o kombináciu verejných zdrojov, povedzme s bankovými súkromnými zdrojmi, tak obyčajne tá banka má veľmi striktné požiadavky na manažéra toho fondu. Nám sa presne toto stalo. Keď sme my začali rokovať so Slovenskou sporiteľňou, tak od začiatku bolo na stole to, že manažér fondu musí byť niekto na kom sa dohodneme, ale kto bude určitým spôsobom prijateľný pre banku ako inštitúciu.
Furin:
Spravovanie verejných zdrojov v rizikových fondoch súkromnými manažérmi je v absolútnej väčšine krajín Európskej únie bežný štandard.
Prečo sa terajšie ako aj minulé vedenie ministerstva hospodárstva (podľa ich slov) nemôžu dostať k zmluvám uzavretých v rizikových fondoch agentúry? Nezverejňovanie zmlúv sa nastavilo počas vášho vedenia?
Furin:
Nechápem, ako je možné, že niekto tvrdí, že sa nemôže dostať k nejakým zmluvám. Ak sú tam nejaké tajné zmluvy, tak ja nechápem, kto mohol dopustiť, že nejaká zmluva bola tajná. Všetky zmluvy museli schvaľovať investičný výbor a predstavenstvo. V investičnom výbore mali zástupcovia štátu svojho zástupcu. Stačilo, aby neprišiel na rokovanie investičného výboru a ten nemohol prijať žiadne rozhodnutie. Predstavenstvo nebolo oprávnené rozhodnúť o žiadnej investícii bez stanoviska investičného výboru. To znamená, že ak sa nejaké zmluvy urobili tak, že boli tajné, museli byť urobené za priamej účasti zástupcov ministerstva hospodárstva. Ak je to teda pravda, že sa nevedeli dostať k nejakým informáciám, tak vďaka tomu, že k tomu aktívne prispeli. Počas nášho pôsobenia bolo všetko zverejňované. Takže po nás buď pravidlá zmenili, alebo boli hrubo porušované.
Berthoty:
Ja si nemyslím, že v tejto oblasti sa pravidlá menili, ale skôr si myslím, že nedochádzalo k vynucovaniu povinností zmluvných partnerov. My sme všetky investície mali zavesené na internete. My sme nikdy nemali najmenší problém s monitorovacími správami. Nechápem, že sa niekto nemohol k informáciám dostať. Bolo tam viacero informačných kanálov, ako sa k informáciám dostať. Čudné je, že zlyhali všetky. Ja si myslím, že tí ľudia, ktorí sedeli v tých orgánoch – tak je otázne, že či vôbec vedeli, čo tam mali robiť.
Koľko prostriedkov sa investovalo do rozvoja malého a stredného podnikania počas vášho vedenia v agentúre?
Berthoty:
Celkovo bolo schválených na podporu malého a stredného podnikania 1,6 mld. Sk (53,11 mil. eur). Za nášho pôsobenia sme do tých fondov reálne presunuli 559 mil. Sk (18,5 mil. eur). Všetky ostatné prostriedky zostali buď v agentúre, alebo v dcérskej spoločnosti Fond fondov, kde bol konateľom generálny riaditeľ agentúry. Čiže zostali plne pod kontrolou agentúry.
Je podľa vás reálne tvrdenie súčasného vedenia ministerstva hospodárstva, podľa ktorého štát nemá vo fondoch agentúry dosah na zhruba 30 mil. eur a existuje podozrenie, že sa protizákonne nakladalo s približne 13,5 mil. eur?
Berthoty:
Nemôžem sa k tomu relevantne vyjadriť, pretože nemáme o tom bližšie informácie, bola by to iba špekulácia. Ale na jednej strane oni tvrdia, že nemajú žiadne informácie o tom, kam tie investície išli, kam sa podeli peniaze, lebo všetky zmluvy sú tajné. Ale na druhej strane tvrdia, že sa prostriedky stratili. Ja tie fondy neobhajujem, ale ja chcem povedať jednu vec, o stratených peniazoch sa dá povedať až vtedy, keď sa z tej investovanej spoločnosti nevrátia. To znamená, že ak tie peniaze sú nainvestované v nejakých firmách a tie firmy fungujú, tak je možné, že sa tam dostali na základe porušenia pravidiel napríklad investičných kritérií, ale ešte sa nemôžeme vyjadrovať, že je to priama škoda alebo nejaká sprenevera, pretože ak sa tie peniaze z tých investícií vrátia, tak sa vlastne splnil účel. Otázne je, či tieto investície boli urobené v súlade s pravidlami. Na to ešte nikto nedal odpoveď. Myslím si, že to je možné urobiť až na základe hĺbkového auditu.
Ako sa pozeráte na súčasné kroky vlády, respektíve ministerstva hospodárstva ohľadom ďalšieho fungovania národnej agentúry?
Furin:
Ja si myslím, že nám neprislúcha hodnotiť opatrenia ministerstva. Nie je to naša parketa, aby sme sa k tomu vyjadrovali.
Čiže podľa vás boli procesy v agentúre počas vášho vedenia nastavené dobre a transparentne?
Furin:
Ja by som na túto otázku neodpovedal na základe nášho subjektívneho hodnotenia, ale na základe výsledkov kontroly, ktorú do agentúry poslal v roku 2006 pán minister Jahnátek. Správa analyzovala všetko, čo sa dalo a jej závery v žiadnom prípade nepoukazujú na to, že by sa dialo niečo nekalé, alebo že by boli pravidlá nastavené tak, že by to mohlo niečo ohroziť.
Berthoty:
Ja si myslím, že tie pravidlá neboli nastavené zle. Som o tom presvedčený. Tie fondy rok aj niečo za môjho pôsobenia fungovali a neboli s nimi žiadne problémy. Takže ja si myslím, že tie fondy a tá celá schéma bola nastavená primerane.
