Aký je stav cestovného ruchu na Slovensku? Dá sa to vôbec nejakým spôsobom zhodnotiť a ak áno, tak na základe akých kritérií?
Ak by sme mali začať od kritérií, tak ich môžeme rozdeliť do dvoch rovín. Prvá rovina sú merateľné kritériá a druhá sú skôr pocitové, subjektívne kritériá. Takže poďme od merateľných kritérií, ktorým väčšina ľudí bude rozumieť. To, čo v štatistikách používame v cestovnom ruchu, sú počty návštevníkov či už domácich alebo zahraničných, sú to štatisticky podchytené údaje. Ďalšie údaje sú prenocovania. Štatistické údaje nám poskytuje štatistický úrad, takže jeden údaj, s ktorým môžeme narábať – za prvý polrok tohto roka k nám na Slovensko prišlo o 11,7 percenta viacej zahraničných turistov v porovnaní s prvým polrokom vlaňajška. Najviac turistov k nám chodí z Česka, potom je to Poľsko, Maďarsko, Nemecko, Rakúsko, Ukrajina, Rusko a tak ďalej.
To boli štatistiky, ako je to zo subjektívneho uhľa pohľadu?
Subjektívny pohľad je o tom, čo nám hovoria v prvom momente novinári a zahraniční touroperátori, ale aj domáci, ktorí chodia na Slovensko, ktorí robia s nami rozhovory a dávajú nám aj kritickú spätnú väzbu a hovoria, čo sa u nás robí dobre a čo zle.
Čo teda chvália?
Chvália to, že za poslednú dobu naozaj veľmi stúpla tzv. infraštruktúrna vybavenosť niektorých regiónov, vezmime si Liptov, Tatry, kde hovoria o vybavenosti lyžiarskych svahov, o aqaparkoch. Toto sa im naozaj veľmi pozdáva. Vysoko hodnotia štandard ubytovania na Slovensku.
Čo nám naopak vyčítajú?
To čo nám chýba, a to treba povedať otvorene, je prístup ľudí. Na Slovensku máme zariadenia, ktoré majú vysoký štandard služieb, ale, žiaľ, máme aj zariadenia s nižším štandardom. Ale to, čo nám stále vyčítajú, je, že nevieme byť milí pri obsluhovaní, chýba nám troška taký profesionálny úsmev, profesionálna ústretovosť. Je to proces dlhodobý, ale i tu sa niektoré veci zlepšujú. Stačí, keď prídeme do zahraničia a vidíme našich ľudí, ktorí obsluhujú či už v Rakúsku v lyžiarskych strediskách a všetci sú milí, profesionálni. Neviem, prečo sa nám toto nedarí doma na Slovensku.
To, čo nám stále vyčítajú, je, že nevieme byť milí pri obsluhovaní, chýba nám troška taký profesionálny úsmev, profesionálna ústretovosť.Peter Belinský
Aký je teraz trend? Veci, ktoré ste spomínali, sú asi dlhodobým problémom.
Trend je, že vo všetkých ukazovateľoch sa zlepšujeme. Aj ja som netrpezlivý bol by som rád, ako človek, ktorý má na starosti Slovenskú agentúru pre cestovný ruch, aby to išlo rýchlejšie, ale trend je dobrý. Čo ešte naozaj potrebujeme, je, aby sa spustila k tejto téme aj celospoločenská diskusia. My sme sa ju snažili spustiť už počas majstrovstiev sveta v hokeji, keď sme vyzvali aj taxikárov, aj hotelierov, aby hrali fér.
Ktoré regióny či oblasti sú v rámci Slovenska najlukratívnejšie, kam chodí najviac turistov a čo môže Slovensko ponúknuť?
V agentúre vychádzame z tradičných značiek, to znamená, že narábame s rozpoznateľnými značkami ako Tatry, Liptov, Bratislava, Košice, Donovaly či Brezno, kde je známy golfový areál. Tu musím spomenúť napríklad aj kúpeľníctvo a liečivý účinok slovenskej termálnej vody. Pretože veľa vody vo svete je teplej, ale nie každá lieči. Slovenská voda okrem toho, že je teplá, je aj liečivá. Dobre vieme, že najmä izraelská a arabská klientela uznáva slovenské kúpeľníctvo.
Spomínali ste viaceré regióny. Má aj východ čo ponúknuť turistom?
Dlhé roky v štatistikách návštevnosti viedol Liptov ako región, teda severné Slovensko. Tatry keď priradíme k Prešovskému samosprávnemu kraju, tak porazili Liptov. Ja hovorím, že prosperita sa šíri od úspešných k menej úspešným, od bohatých k chudobným, Tatry svojim pôsobením určite budú posúvať veci ďalej na Spiš, Spišský hrad, Levoču, Ľubovňu, Kežmarok. Bardejovské kúpele sú unikát z hľadiska liečenia tráviaceho traktu. Košice budú hlavné európske mesto kultúry 2013.
Existuje u nás v cestovnom ruchu nejaká dominantná oblasť, na ktorej môžeme stavať? Sú to spomínané kúpele alebo skôr hory či lyžiarske strediská?
Podľa prieskumu, ktorý agentúra robila ešte v minulosti, vyšlo, že Slovensko je vnímané v dvojkombinácii ako voda a hory. Čiže táto kombinácia nám dáva konkurenčnú výhodu voči všetkým okolo. Máme naozaj krásne hory i liečivú vodu. A toto vieme kombinovať aj v zime aj v lete.
Otázka je, či to vie Slovensko dobre predať.
Samozrejme, to je aj o tom, ako sa všetci ostatní do toho procesu zapoja. My sme túto informáciu posunuli. My sa snažíme z našej pozície to posúvať ďalej, ale produkt ako taký, aby bol úspešný, sa musí vytvoriť dole v regióne. A toto je skôr parketa pre našich partnerov – hotelierov, touroperátorov a oni musia dole dotvoriť ten produkt a verím, že v tomto budeme úspešní, pretože aj ministerstvo dopravy pod vedením ministra Figeľa zabezpečilo priechodnosť zákona a podpore cestovného ruchu.
Aká je štátna podpora cestovného ruchu?
Ak mám byť úprimný, v porovnaní s inými krajinami je to veľmi slabé. Keď si vezmeme, aké rozpočty oproti nám majú Rakušania, Česi či Maďari, za nimi naozaj meškáme.
Má Slovensko vôbec potenciál vybudovať svoj cestovný ruch na takej úrovni, aby sa HDP Slovenska podieľal nejakým relevantným spôsobom? Môžeme sa porovnávať s Rakúskom?
Ak si vezmeme to, čo má Rakúsko a to, čo má Slovensko, tak zo 40 kritérií, ktoré uznáva Svetová organizácia cestovného ruchu, nemáme len jedno, a to je more. A to nemajú ani Rakušania. Čo je veľký rozdiel, je, že Rakušania majú od orku 1930 kontinuitu budovania cestovného ruchu s výnimkou vojen. Slovensko začalo cestovný ruch budovať podstatne neskôr a niektoré veci jednoducho nedobehneme, ale ten potenciál máme podobný, čiže my môžeme narásť. Ak teraz prispieva na Slovensku cestovných ruch do HDP 2,5 alebo 2,6 percentami, v Rakúsku je to kombinácia cestovného ruchu a voľnočasových aktivít na úrovni 15 percent. U nás je zamestnaných v cestovnom ruchu okolo 100 až 110-tisíc ľudí. Aj tieto čísla by sa mohli zväčšiť. A hlavne my máme aj zo socializmu istú historickú skúsenosť, keď Slovensko bolo miestom oddychu východných Nemcov, Poliakov, Rusov, Ukrajincov, Maďarov. Potenciál sme zanedbali, treba ho prebudiť. Ale trendy hovoria o možnosti rastu.
Ovplyvnila nejako kríza vývoj cestovného ruchu alebo sa to ešte neprejavilo?
To ešte len príde. Ale tak ako všade, kríza je hrozbou, ale aj výzvou. Pre pripravených je to šanca, pre nepripravených je to hrozba. Pre Slovensko to môže byť šanca, pretože my dobre vieme, že napríklad naše ceny sú iné, ako sú ceny v Rakúsku. Skúste si kúpiť pivo na slovenskom svahu a potom na rakúskom. Viem, že v kvalite služieb je čo zlepšovať, ale dovolenka je aj o tom, čo si doprajeme po lyžovačke a tam sme naozaj veľmi konkurencieschopní, a to môže zohrať kľúčovú úlohu.
Mali sme tu majstrovstvá sveta v hokeji, prezentovalo sa Slovensko dobre, zvládlo Slovensko svoju úlohu pred takým návalom turistov a fanúšikov?
Slovensko ukázalo istú kompetentnosť, že vie zorganizovať aj veľké udalosti a na slušnej úrovni. Bratislava sa poupratovala, aj Košice sa poupratovali.A aj predmestia železničných staníc, ktoré za normálnych podmienok by možno neboli tak upratané.
Nie je práve v tom rozdiel medzi Slovenskom a zahraničím, že my si poupratujeme len pred takýmto podujatím a ostatní majú čisto permanentne?
Treba povedať, že to nerobia pred organizovaním veľkých podujatí len Slováci, ale každý dobrý hostiteľ. Aj ja doma, keď čakám návštevu, keď mám štandardne čisto, tak ešte raz poupratujem, aby som mal istotu. A toto isté urobili aj Slováci, tak ako to robia všetci ostatní. Mne sa páčil prístup a rekcie, napríklad od Nórov v Košiciach alebo od Francúzov, ktorí boli prekvapení kvalitou vín, ale aj gastronómiou a históriou.
Navštevujú Slovensko aj Slováci?
Dobrá otázka. My sme si vedomí toho, že aby sa Slovensko dokázalo predať, tak najskôr Slováci musia spoznať Slovensko. Ale so slovenskou klientelou treba narábať aj z hľadiska marketingu tak isto ako aj s ruskou alebo českou. Veď predsa Slováci chodia do Talianska, do Chorvátska, do Turecka, do celého sveta. My sme investovali v lete do podpory domáceho cestovného ruchu, do letnej turistickej sezóny 600-tisíc eur. Ja viem napríklad, že niektoré regióny v susednom Rakúsku stavajú koncept rozvoja cestovného ruchu na Bratislave. Myslím, že Bratislava patrí k ôsmim regiónom, ktoré z hľadiska tvorby HDP patria k najprosperujúcejším oblastiam vôbec v Európe. Prečo by Slováci alebo Tatranci sa nemali uchádzať o bratislavskú klientelu? Musíme predať Tatry naspäť Bratislave.
Nie je chyba v slovenskej náture? Nepozerajú sa Slováci na všetko cez prizmu peňazí a nechcú jednoducho veľa míňať?
Podľa mňa to tak nie je, každý míňa toľko peňazí, koľko má k dispozícii. Ja si myslím, že na Slovensku sú zariadenia, ktoré sú pre nízkopríjmovú skupinu ľudí, ale sú aj pre nadštandardnú klientelu. Máme na Slovensku zariadenia, kde jedna noc v hoteli stojí 1300 eur. Čiže v tomto smere by Slovensko určite z môjho hľadiska malo fungovať na troch nožičkách. Jedna je trvalá podpora cestovného ruchu, druhá je podpora kľúčových zdrojových trhov a tretia je noha sú tzv. tretie perspektívne vizionárske trhy. A dovolím si povedať, že tieto trhy sú na Ukrajine a v Rusku.
Zhováral sa Tomáš Kysel