BRUSEL 13. júna (WEBNOVINY) – Belgicko je aj rok po voľbách bez riadnej vlády. Parlamentné voľby z 13. júna 2010 vo Flámsku vyhrala separatistická Nová flámska aliancia (N-VA) a vo Valónsku probelgická Socialistická strana a tieto dva politické subjekty sa už rok nedokážu dohodnúť na spoločnom vládnutí.
Napriek tomu sa tohto cieľa stále nevzdávajú. Predseda N-VA Bart De Wever v rozhovore pre pondelňajšie vydanie denníka De Standaard prirovnal koaličné rokovania k maratónu. „Neviem, na akom kilometri sa teraz nachádzame, ale som si istý, že už v priebehu tohto leta potrebujeme výsledok,“ povedal.
Belgicko sa už v marci stalo svetovým rekordmanom medzi krajinami v počte dní bez vlády. Krajina predstihla dovtedajší rekord 289 dní bez centrálnej vlády, ktorý držal Irak. Podľa politológa z Gentskej univerzity Carla Devosa sa však ukázalo, že absencia centrálnej vlády nie je až takým problémom, ako sa pôvodne predpokladalo.
„Naše regionálne vlády pracujú, úrady fungujú, naše hospodárstvo je tiež pomerne v dobrom stave,“ hovorí. Podľa politológov sa stále ešte ani nečrtá politická dohoda medzi reprezentantmi holandsky hovoriacich Flámov, ktorí žiadajú väčšiu autonómiu, s frankofónnymi Valónmi. Tí by naopak chceli zachovať súčasný stav, keďže sčasti žijú na úkor ekonomicky rozvinutejšieho Flámska.
Belgicko už od minuloročných volieb vedie prechodná vláda na čele s Yvesom Letermom. Práve jeho vláda minulý rok padla po tom, ako z päťčlennej koalície vystúpila kľúčová politická strana Open – Flámski liberálni demokrati (Open-VLD). Odchodom z vlády protestovala proti tomu, že sa belgické valónske a flámske strany nedokázali dohodnúť na novom prerozdelení právomocí na predmestiach Bruselu.
OBRAZOM: Belgicko oslávilo svetový rekord v bezvládí
Foto: SITA/AP
.
Belgická „federácia“
Politika Belgicka sa často porovnáva so škótskou politikou. Prevažuje podpora európskych myšlienok s dôrazom na vybudovanie samostatného štátu – Flámskej republiky. Separatistické línie nie sú čitateľné iba pri nacionalistických organizáciách, ale aj pri ostatných politických stranách.
Belgicko je krajina rozdelená na dva samostatné celky s vlastnou samosprávou, médiami, školstvom a organizačnými klubmi. V krajine neexistujú federálne média a ani federálne politické strany.
V druhej polovici 20. storočia bol vytvorený tretí autonómny región: Brusel – hlavné mesto. Vďaka jazykovej univerzálnosti Bruselu, nepatrí mesto ani k Valónom ani k Flámom a preto je samostatnou autonómnou jednotkou, ktorá podlieha kontrole oboch etnických spoločenstiev. Práve snaha o privlastnenie si Bruselu bola príčinou rozpadu belgickej vlády a vypísaniu predčasných volieb.
Rozdelenie je výsledkom, paradoxne, väčšinovej flámskej komunity. Jedným z dôvod je historická skúsenosť zo stredoveku, keď úradným jazykom bola francúzština a frankofónni Belgičania držali ekonomickú silu krajiny na svojej strane.
V 60-tych rokoch sa valónsky priemysel dostal do problémov a začal brzdiť hospodársky rast kráľovstva. Ekonomická dynamika sa presunula na flámske územie. To znamenalo aj sebavedomejšiu politiku voči frankofónnej menšine. Vznik spoločnej federácie bol motivovaný ekonomickými záujmami. Zaostalejšia časť dúfa vo viac dotácií z Bruselu na rozvoj a majorita zase odmieta dotovať frankofónnu minoritu.
Rudolf Sivý/Webnoviny.sk
