BRUSEL 17. februára (WEBNOVINY) – Belgicko vo štvrtok dosiahlo svetový rekord v bezvládí. Najdlhšia politická kríza, ktorou krajina vyrovnala doterajší iracký rekord, trvá už 249 dní, a s istotou ho v noci predbehne. Bežní Belgičania si však zo situácie ťažkú hlavu nerobia.
Čo by mnohí mohli chápať ako potupu, obyvatelia berú ako dôvod na oslavu. Gent plánuje veľkú párty v uliciach s pochodom 249 nahých ľudí, v Leuvene dávajú zadarmo hranolky, obľúbené belgické jedlo, a v študentskom meste Louvain-la-Neuve potečie pivo potokmi. „Konečne šampiónmi“, píše na titulnej strane svojho štvrtkového vydania normálne seriózny denník De Standaard.
Najsilnejšie flámske a valónske strany v etnicky rozdelenej krajine sa stále nevedia dohodnúť na podobe novej vlády, ktorá mala vzísť z výsledkov belgických predčasných parlamentných volieb z júna 2010, keď sa rozpadla vládna koalícia premiéra Yva Letermeho. Európsky rekord v bezvládí pokorilo Belgicko v januári, až dovtedy ho 30 rokov držalo susedné Holandsko.
OBRAZOM: Belgický svetový rekord v bezvládí
OBRAZOM: Belgický protest za novú vládu
Belgická „federácia“
Politika Belgicka sa často porovnáva so škótskou politikou. Prevažuje podpora európskych myšlienok s dôrazom na vybudovanie samostatného štátu – Flámskej republiky. Separatistické línie nie sú čitateľné iba pri nacionalistických organizáciách, ale aj pri ostatných politických stranách.
Belgicko je krajina rozdelená na dva samostatné celky s vlastnou samosprávou, médiami, školstvom a organizačnými klubmi. V krajine neexistujú federálne média a ani federálne politické strany.
V druhej polovici 20. storočia bol vytvorený tretí autonómny región: Brusel – hlavné mesto. Vďaka jazykovej univerzálnosti Bruselu, nepatrí mesto ani k Valónom ani k Flámom a preto je samostatnou autonómnou jednotkou, ktorá podlieha kontrole oboch etnických spoločenstiev. Práve snaha o privlastnenie si Bruselu bola príčinou rozpadu belgickej vlády a vypísaniu predčasných volieb.
Rozdelenie je výsledkom, paradoxne, väčšinovej flámskej komunity. Jedným z dôvod je historická skúsenosť zo stredoveku, keď úradným jazykom bola francúzština a frankofónni Belgičania držali ekonomickú silu krajiny na svojej strane.
V 60-tych rokoch sa valónsky priemysel dostal do problémov a začal brzdiť hospodársky rast kráľovstva. Ekonomická dynamika sa presunula na flámske územie. To znamenalo aj sebavedomejšiu politiku voči frankofónnej menšine. Vznik spoločnej federácie bol motivovaný ekonomickými záujmami. Zaostalejšia časť dúfa vo viac dotácií z Bruselu na rozvoj a majorita zase odmieta dotovať frankofónnu minoritu.
Rudolf Sivý/Webnoviny.sk
OBRAZOM: Belgický svetový rekord v bezvládí
