BRATISLAVA 7. mája (WBN/PR) – Dezinfekcia vody je nutná, nakoľko prirodzeným spôsobom dochádza k jej znečisťovaniu, v bazénoch zvlášť. Ide o rôzne druhy znečistenia. 1. Mechanické znečistenie spôsobujú najmä vlasy, chĺpky, čiastočky kože, rôzny hmyz, lístie, tráva, piesok, hlina, vlákna z textílií a pod. 2. Bakteriologické znečistenie spôsobujú vírusy a baktérie, spôsobujúce rôzne ochorenia. K najznámejším a k najnepríjemnejším patria Améby – jednobunkové živočíchy, ktoré žijú vo vlhkej pôde, v tečúcich a stojatých vodách, vyskytujú sa všade okolo nás. Niektoré druhy spôsobujú zápaly mozgu, mozgových blán a bez patričnej liečby môžu spôsobiť aj smrť. Legionely – baktérie, ktoré sú súčasťou životného prostredia potokov, rybníkov a okolitých pôd. Často krát sa vyskytujú v teplovodných rozvodoch, klimatizačných systémoch, apod. Jednou z najnebezpečnejších je Legionella pneumophila, ktorá spôsobuje tzv. legionársku nemoc. Prejavuje sa ako silný zápal pľúc a bez včasnej diagnostiky môže spôsobiť smrteľné ohrozenie. Fekálne baktérie bývajú najčastejšou príčinou znečistenia vody. Ich zvýšený výskyt môže vyvolať hnačkové ochorenia. Zvlášť nebezpečné sú baktérie rodu salmonella a shigella. 3. Biologické znečistenie spôsobujú rôzne mikroorganizmy, riasy, plesne, sinice, huby, červy a pod., ktoré vyvolávajú nepríjemné ochorenia kože, nechtov, vlasov, slizníc, zápaly očných spojiviek, pošvy apod. 4. Chemické znečistenie bazénovej vody spôsobujú činitele zanesené do vody samotnými kúpajúcimi sa, akými sú napr. mydlo, kozmetické prípravky, opaľovacie krémy, ale tiež pot, moč, amoniak apod. Akékoľvek znečistenie vody je možné eliminovať vhodnou dezinfekčnou technológiou a kvalitnými, zdraviu neškodnými chemikáliami. Pri ich výbere, resp. aplikácii je však nutné brať do úvahy rôzne parametre vody, ktoré dokážu systém a spôsoby dezinfekcie vody značným spôsobom ovplyvniť a negovať.
Foto: duozon
V prvom rade je to pH (z lat. potencia hydrogeni), je veličina na posudzovanie kyslosti alebo zásaditosti vody. pH od 0 do 7 znamená kyslé prostredie, pH 7 je neutrálne a od 7 do 14 je prostredie zásadité. pH na požadovanej úrovni je základom „dobrej“ vody. ORP – oxidačno-redukčný potenciál, alebo tzv. redox potenciál, je laicky povedané ukazovateľ bakteriologickej kvality vody. Hovorí o stave dezinfekčnosti a zdravotnej nezávadnosti vody a o miere kyslíka vo vode. TDS – Total Dissolved Solids predstavuje množstvo rôznorodých látok rozpustených vo vode. Ide o minerálne soli, rôzne organické a anorganické zlúčeniny, sulfáty, silikáty, moč, pot, kozmetické prípravky atď. Pokiaľ sú hodnoty TDS prekročené, voda zapácha, môže byť mútna a so zmenenou farbou. Chemické zloženie vody hovorí o koncentrácii rozpustných a ostatných látok vo vode – vápnik, horčík, mangán, železo, sodík, draslík, zinok, hliník, olovo, ale tiež chloridy, sírany, fosforečnany, dusičnany, dusitany, hydrogenuhličitany, uhličitany apod.. Dôležitý je tiež obsah rozpustených plynov – kyslík, oxid uhličitý. Tvrdosť vody je termín vyjadrujúci najmä obsah solí vápnika horčíka vo vode. Povrchová voda je obvykle mäkká, voda z podzemných zdrojov býva stredne tvrdá až tvrdá. Alkalita, alebo tzv. uhličitanová tvrdosť vody podstatným spôsobom ovplyvňuje pH vody s ďalšími dôsledkami. Pokiaľ je alkalita príliš nízka, môže spôsobiť ťažko vysvetliteľné zmeny pH, naopak, keď je príliš vysoká, spravidla je vysoká aj hodnota pH, a ako je uvedené vyššie, bez správnej hodnoty pH nie je možné zabezpečiť kvalitnú dezinfekciu, či inú úpravu vody.
V praxi k najznámejším technikám, technológiám a dezinfekčným činidlám patria ozonácia, UV žiarenie, menej často elektrolýza, ionizácia, ultrazvuk, bróm, prípadne iné techniky. Na Slovensku sa však najčastejšie používa chlór a v posledných rokoch oxid chloričitý.
Ozonácia: ● ozón patrí medzi najsilnejšie dezinfekčné a oxidačné činidlá ● sám o sebe nespôsobuje žiadne vedľajšie účinky ● pre ľudský organizmus je veľmi jedovatý – toxický a po použití musí byť zbytkový ozón okamžite odstránený pomocou aktívneho uhlia, ktoré je potom považované za nebezpečný odpad ● neodstránený ozón môže vytvárať tesne nad hladinou bazéna vrstvu, ktorú by návštevníci bazéna mohli vdychovať ● investične ide o náročné technologické zariadenie vyžadujúce pomerne náročnú údržbu, hlavne v prípade poruchy ● nemá dlhodobé účinky a pôsobí bodovo, teda nie celoplošne, čo vytvára predpoklady sekundárnej kontaminácie vody v bazéne a zároveň nutnosť kombinácie s chlórom ● môže byť nebezpečným pre životné prostredie.
UV žiarenie – vykonáva sa pomocou ultrafialových lámp ● je to vyspelá technika ● nie sú známe žiadne negatívne vedľajšie účinky ● neexistuje riziko z predávkovania a riziko pre životné prostredie ● je kombinovateľné s inými dezinfekčnými technológiami ● nízka účinnosť dezinfekcie vo vodných rozvodoch ● vysoké prevádzkové náklady ● niektoré mikrobiologické elementy nie sú plne eliminované ● bez dodatočnej chemickej dezinfekcie neposkytuje dlhodobú ochranu ● je pomerne citlivé na zmeny v zložení vody ● nemá dlhodobé účinky a pôsobí bodovo, teda nie celoplošne, čo vytvára predpoklady sekundárnej kontaminácie vody v bazéne a zároveň nutnosť kombinácie s chlórom alebo inou chemikáliou.
Elektrolýza je fyzikálno-chemický dej, spôsobený prechodom elektrického prúdu cez roztok, pri ktorom dochádza k chemickým zmenám na elektródach, spôsobených pohybom kladných a záporných iónov ku kladnej a zápornej elektróde. Elektrolýza môže prebiehať na rôznej báze, v bazénoch sa najčastejšie využíva ako elektrolyt vodný roztok s NaCl – kuchynskou soľou. Je to alternatíva dezinfekcie vody s vlastnosťami, porovnateľnými ako pri použití chlóru.
Ionizácia – spočíva vo využívaní oligodynamických účinkov – schopnosti niektorých kovov, a to hlavne striebro, meď a zinok, usmrcovať baktérie. Dezinfekčná schopnosť striebra je známa už z obdobia antiky ● výhody či ● nevýhody tejto metódy dezinfekcie sú porovnateľné s metódou UV žiarenia ● v praxi sa využíva zriedkavo
Ultrazvuk – spočíva v tom, že krátke, ľudským uchom nepočuteľné, vysoko frekvenčné vlnové zvuky spôsobujú rýchly pohyb molekúl, ktoré sa o seba trú a navzájom sa fyzicky ničia ● jej aplikáciou sa do vody nedostanú látky, ktoré by zmenili jej chuť či farbu ● používa sa zriedkavo z dôvodu vyššej investičnej náročnosti
Bróm patrí k halogénom, ide o oxidačný biocid podobný chlóru ● pri jeho reakcii môžu vznikať bromáty, ktoré sú genotoxické a napr. pre pitnú vodu sú nežiaduce
Chlór ● patrí medzi najsilnejšie dezinfekčné prostriedky, ● všeobecne sa používa ako prostriedok prvej línie ● umŕtvuje z veľkej časti mikróby a čiastočne tiež riasy ● popri dezinfekčnom účinku však pôsobením chlóru vznikajú vedľajšie, zdraviu škodlivé zlúčeniny, keď chlór viaže na seba amoniak, močovinu a iné aminozlúčeniny, a tak vznikajú chlórdusikaté, intenzívne zapáchajúce zlúčeniny ako monochloramin, dichloramin, trichloramin, trihalogenmetany, trichlóretan, dichlórbrometan ap., nazývané ako viazaný chlór, alebo AOX – organické zlúčeniny chlóru ● chlór reaguje tiež s metánom rozpusteným vo vode, ktorý vzniká pri anaerobných mikrobiologických procesoch, a tak vzniká chloroform – potenciálny pôvodca veľmi vážnych i rakovinových ochorení ● v plaveckých bazénoch spôsobuje svrbenie kože, pálenie v očiach, dráždenie sliznice dýchacích ciest, svrbenie a zápaly intímnych častí ženského organizmu ● dvoj až štvornásobne zvyšuje riziko vzniku astmy, najmä u detí, ktoré dlhodobo a pravidelne navštevujú kryté plavecké bazény ● zaťažuje životné prostredie.
Oxid chloričitý (chlórdioxid) – ako jeden z najlepších dezinfekčných prostriedkov na planéte Zem, je známy už od začiatku minulého storočia. Žiaľ, je to výbušný, nebezpečný plyn, ktorý sa nedá skladovať, preto je nutné vyrábať ho v mieste a v čase bezprostredného použitia. Koncom 80. rokov minulého storočia sa od neho upustilo, no v novodobých dejinách sa ľudstvo k nemu opäť vracia, a to za pomoci „nízko“ kapacitných oxid generátorov ● technologicky zložité zariadenie predstavuje vyššiu vstupnú investíciu ● prevádzka generátora je z dôvodu manipulácie a bezpečnostných dôvodov pomerne náročná ● nemá dlhodobé účinky a pôsobí bodovo, teda nie celoplošne, čo vytvára predpoklady sekundárnej kontaminácie vody v bazéne
Oxid chloričitý (chlórdioxid) v tekutej forme – DUOZON 100 L – nemeckým vedcom sa podarilo vyvinúť oxid chloričitý v tekutej a stabilizovanej forme, predáva sa vo svete pod obchodným názvom DUOZON 100 L ● jedinečný, absolútne bezpečný a ľahko manipulovateľný produkt, s vynikajúcimi vlastnosťami ● výroba DUOZON 100 L – tekutého oxidu chloričitého, je chránená patentmi vo viacerých vyspelých ekonomikách sveta ● jedna z najprogresívnejších a najúčinnejších foriem dezinfekcie vody vôbec – účinnosť 3-5 krát vyššia a spotreba 10 – 15 krát nižšia v porovnaní s chlórom ● pôsobí oxidačne, nie chloračne, čo znamená, že jeho aplikáciou nevznikajú žiadne vedľajšie zdraviu škodlivé účinky ● oxidáciou štiepi vo vode amoniak, moč, močovinu a iné amino-zlúčeniny na bežne sa vyskytujúci oxid uhličitý, dusík a vodu ● likviduje aj chlóru odolné baktérie, včítane Legionella pneumophila, ● likviduje plesne, eliminuje možnosti vzniku rias ● odstraňuje fenoly, redukuje organické zlúčeniny, (kozmetické prípravky, krémy apod.) ● ako jediný tohto druhu likviduje biofilm – slizký povrch bazéna – domov a rodisko baktérií, čo je jednou z jeho najdôležitejších predností ● pôsobí dlhodobo a v celom objeme vody, teda celoplošne a nie bodovo ● chráni životné prostredie ● aplikácia chlórdioxidu vyžaduje spoľahlivé sledovanie a udržiavanie stavu hodnoty pH, kedy sa docieli maximálna účinnosť jeho dezinfekčných vlastností a optimálna spotreba. ● v praxi neboli zistené žiadne nedostatky, alebo negatívne vplyvy či účinky
Viac informácií na www.duozon.sk